Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Jounen entenasional kréyol

Mawdi 28 oktob 2014

 

 

 

 

 

 

Pou Jounen Entènasional Kréyol, akondi poveb la: «pli pré légliz sé kloché», Jid ka matjé Kréyolad dan Antilla dépi dizan. I pofité bokanté épi Jude Duranty i bien konnet pou misié palé nou asou liv kréyol lé Edision Zaboka.

Jid: Misié Jude Duranty sa’w fè?

Jude DURANTY: Eben man la pianm pianm! Chak lanné an mwa oktob man ka ni an ti-falfret.

Pou ki sa?

Pas, man ka kontan yo ké palé di kréyol adan radio, pa telman adan jounal apaw di Antilla. Padavwa yo ka chonjé sanblé Bannzil kréyol ki mété jounen tala doubout dépi 1983 Sent-Lisi pou té sa chonjé lang-lan. Mé sa ka rann mwen tibren chimérik tou.

Ou sé di, ka ni gran penteng kontel (Rabouraj pabò Trinité, dikté kréyol Préchè, Montray liv Chelchè épi kisasayésa….) épi le 29 yo ja bliyé tousa. Ou sé menm di apré gren penteng-tala yo ka pofité ba kréyola  an kout bekmè.

Ou ka palé kon an an moun ki ni lapenn, kanmenm Kréyolad ka woulé atjelman dépi dizan?

Sa vré, man ka pofité rimèsié jounal Antilla, Misié Anri Pied, ek tout kolabarotè’y kontel Jaklin, Eliàn, Valantin…pas man sav i pou mété déwò an liméwo espésial, yo ka travay kon chat meg an zaboka vet, mé lé zafè tibren mélé sé jou-tala.

Edision Zaboka fini mété déwò an dènié liv pou jounen entènasional kréyol, non’y sé: «Dis lanné Kréyolad». Gras a Antilla, sa ka fè dizan chak simenn, ka ni an paj kréyol épi Kréyolad. Jounal la pé frapé lestonmak li, pou di bravman gras a li, lektè pé aprann li kréyol pas yo ni doukwé chak simenn pou antréné kò yo pou lekti kréyol.

Es ou pé palé nou di Edision Zaboka, dépi ki tan i la, ek poutji non-tala?

Edision Zaboka sé an jenn ti-mézon padavwa i ni ki katran. Prèmié tit-li sé Zouki, bel zouti. Sé prèmié liv man matjé an kréyol mé ki sòti an fransé an 2005 kay Ibis Rouge épi tit «Zouki, d’ici danse». Man té ba éditè-a an teks an kréyol, i di mwen es man pé mété an fransé, pas kréyol pa ka vann. Lè man tradui liv-la, an final di kont I pibliyé’y an fransé.

Prèmié liv man sòti kom matjè-éditè, sé Sansann. Epi man wè anlè net an lot éditè ka fè sa yo ka kriyé an fransé: «micro-édition». Kivédi, i ka fè ti-tiraj liv: sé Thebookedition. Man sòti  «Zouki, bel zouti» man fè 50 ekzanplè épi padan pliziè fwa, ofiranmizi I té ka vann man té ka koumandé dot. Kidonk liv-tala sé prèmié ich lé Edision Zaboka ki fet an 2010. Dépi sa man kontinié kolaboré an «coédition» Thebookedition/Edition Zaboka.

Mé ou sé di yo pa djè konnet mézon édision tala?

Sa vré pétet man poko fè asé bien pou moun sa rivé konnet mezon édision-tala. Fok di, kom man ka pibliyé pres yen ki an kréyol, moun pa ka djè li kréyol; kidonk yo pa konnet-li. Poutan nou ni an sit Facebook, mé sa’w lé fè. Pétet fok ni plis mwayen kominikasion pou rivé konnet-li. Dayè, bokantaj-tala sé an manniè pou fè konnet sa mézon édision-tala ka fè, pas an katran, nou asou diziem liv nou. Sa ka fè pres 3 liv pa lanné.

Es sé pa, pas nou analfabet an kréyol, ki fè yo pa konnet Edision Zaboka?

Man ka kwè ou ni rézon ek ou mété lanmen’w asou bobo-a. Ou sav ni anlo moun ki pa ka trouvé nésésité aprann li kréyol. Ni anlo ka di: Man ja ka palé’y, man pa bizwen aprann matjé’y. Kondisiré, tjanmay an Frans pa bizwen alé lékol pou aprann fransé. Yo ja sa palé, manman yo té ni a pa mété yo lékol. Vréman, sa sé an kouyonad. Eben pou kréyol, kom pou anlo moun, sé pa an lang. Ni an tan, yo jik té ka kriyé’y patwa. Lè yo pa té ka bat ou, pou té opozéw palé’y. Mé kréyol ka tjébé toujou menmsi i ka tjilé kon makata. Sé an lang rézistans. I ké mò dan yonndé tan asiré, mé I ka goumen o dènié san. E kom man sav I ké mò, man ka matjé, pou dan senkant an, ni tras bel lang-tala.

Jik atjelman ni polémik asou manniè matjé a, wou, ki sa’w ka sèvi?

Ou ni rézon, linivèsité moun ka djoubaté asou manniè ékri-a. Pa ni lontan an grangrek ki travay anlo GEREC, fè an propozision pou ni anlot réfom ki té ké GEREC III. Mwen, man ka sèvi grafi GEREC II.

Ou pa réponn mwen asou zafè Zaboka-a, poutji non-tala?

Eskizé, ou ni rézon. Erezdibonnè ou riprann mwen. Man chwézi zaboka, pas man enmen féros. Sa bon dann! Epi zaboka dan manjé sé bè natirel. Man ka kwè nou bizwen bon bè pou manjé nou bon. Kidonk, liv kréyol pou nou sa an bè nou, pou nou sa ni doukwé pou mété anba dan, lekti nou.

Ou poko di nou konmen liv Edision Zaboka ja mété déwò?

Eben épi «Dis lanné Kréyolad» sé diziem liv Edision Zaboka ka pibliyé.

10 liv, akondi chanté a, a ki lè ou ja mété tou sa déwò?

Eben man pé ké réponn ou kon an boug té espozé kò’y pas madanm li té kité’y. Lè madanm lan viré i mandé’y

– Gaston a ki lè ou mò a?

Boug la réponn:

– Atjelman-an la!

Eben dépi 2010 apré Zouki bel zouti, man viré pibliyé Sansann ki té ja paret kay anlot éditè. Nou pé di ki a partir di la, nou rété asou an ritm 2 liv pa lanné, sé konsa nou mété déwò an 2011, Kréyolad ek Ti-zwézo.

An 2012, nou sòti an sel liv, sé transbòdaj an liv Marise Condé «Hugo le terrible» ki vini Siklòn Igo.

An 2013, sé pli bon lanné nou padavwa nou sòti twa liv: Patenôtre, chimen lavi,  éti sé an liv poézi an fransé ek an kréyol. Kont afritjen, sé an séri kont Lafrik man transbòdé an kréyol. An liv ba tjanmay épi dé lang lan, kréyol ek fransé: Ti-katjopin.

Anfen lanné 2014, Edision Zaboka édité 2 liv: Non savann, soudnon, ti-non asou soudnon moun Fond Lahayé épi tout an lis 3200 soudnon rékolté adan avidoksè lématen. Epi dènié a ki tou fré: Dis lanné Kréyolad nou ké prézanté dimanch 26 oktob adan Pawol Kréol Sent-Lis. Epi adan manifestasion mardi 28 oktob lavil Préchè, apré dikté kréyol-la.

Eben misié Jude Duranty man ka rimèsié’w, ou sav ou ka sanm an moun man konnet bien toubannman.

Eben sé mwen ka di’w mèsi, pas ou ba mwen lokazion fè moun konnet Edision Zaboka. Zot pé alé wè sé liv la asou sit Potomitan ek TheBookEdition,alé gadé yo ek sirtou genyen yo, sa ké ankourajé mwen ek sa ké ba mwen an pal.

Man ké ajouté kanmenm pou man bout, man matjé dot liv épi dot éditè kontel:

  • Ti-diko, Edidtions Desnel, 2008
  • Yé krik, Yé krak: Bouladjel: contes de l’antan (ouvrages collectifr) Desnel, 2008
  • Louna et le sorcier/Louna ek tjenbwazè-a: Nicole Noizet, Jude Duranty, Editions L’Harmattan jeunesse, 2010
  • Dictionnaire de rimes créole: Hector Poullet, Jude Duranty, Editions Nestor, 2012.

boule

 Viré monté