Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Bel poveb kréyol

Jid

Bel poveb kréyol 36

Mari-a lis, fanm la toujou djok, an lo moun ka kwè «pawol sé van» mé biendélè «sé lè akoma tonbé, yo ka miziré londjè’y». Délè fout «ti-pawol ka fè gran zafè».

Bel poveb kréyol 37

«Fiyel mò makoumè fini» fout fodra an pati moun vini adwa pou yo tout sa chonjé pawol poveb-la ka di: «si man mò fonmi ké pòté nouvel ba-mwen».

Bel poveb kréyol 38

Avan mayé sé «chè doudou» apré mayé sé «si man té sav», an ménaj kon an politik fo sav pa ni ménaj sa niyaj. Bon kanmarad yè ka tounen pi gran lelmi.

Bel poveb kréyol 39

«Ti-poul suiv ti-kanna i mò néy黫chak bètafé pou kléré pou nam-li» mé es ki sa ki pa bon pou zwa bon pou kanna?

Bel poveb kréyol 40

Afos afos ni an lè «dlo ka dépasé farin» é sé «manniè ou fè kabann-ou ou ka kouché » adan tout zafè-tala « makak sav bien ki piébwa i ka monté» ou pé ké janmen wè’y monté an pié lépini.

Bel poveb kréyol 41

Sé pa «pas nou nwè pou pran-nou pou an tablo», artik pa podui, sé sa gran patron ka distribié an gran sé jou-tala. «Bef bétjé an kann bétjé» pandan an pati ka mandé bandé chenn-la, ni dot ka mandé moli.

Bel poveb kréyol 44

Délè «pou pran pis ou ka pran pimez» alè-tala ou pé « ped sadin épi karang» pengad nou «pa brilé kay-nou pou an rat»

Bel poveb kréyol 45

«Mannikou fen fouben zatrap » mé apré lagrev-la es « baton-an ki bat chien nwè-a pé ké bat chien blan-an?»

Bel poveb kréyol 46

«Chien pa lé bannann mé i pa lé poul pran’y» ni moun ki anrajé achté telman ki yo pa ka kité ayen an magazen magré lé pri.

Bel poveb kréyol 47

Makak di: «Si travay té bon, yo pa té ké péyé pou fè’y!» mé asou Fonsendini bourè toujou ni labitid djoubaté pou manjé ek ba moun koutben pas yo pa makak.

Bel poveb kréyol 48

An périod pak-la, fo pa ou an dévenn oben ni chans kon krab. Pas «an grenn diri tjuit ka fann tet-ou».

Bel poveb kréyol 49

Tout moun sé tou-tala ka kouri dèyè pri béséba. Yo di: «bénéfis pa ka krévé poch», mé dèlè «bon maché ka kouté chè».

Bel  poveb kréyol 50

Epi zafè pri Béséba-tala «vomié maché dèyè kéchòy pasé ou kouri pou ayen » pas « andidan grap kouyon konsomatè-a es sé pa wou ki pli mi»?

Bel poveb kréyol 51

«Fo pa gadé sa kochon ka manjé si ou lé manjé kochon». Sinon sé pa zégrè selman ou pé trapé mé lagrip tou.

Bel poveb kréyol 52

« Fo pa gadé sa kochon ka manjé si ou lé manjé kochon » Sinon sé pa zégrè selman ou pé trapé, mé lagrip tou.

Bel poveb kréyol 53

« Pli ou déchiré, pli chien ralé’w » mé lè ou an dévenn « an grenn diri pé fann tet-ou » oben an niyaj pé sòti la i sòti pou i krévé dwet anlè tet-ou

Bel poveb kréyol 54

«Dan gaté fò enki asou sendou» é «ravet pa janmen ni rézon douvan poul» sé pou sa lè lariviè ka désann i pa pou konnet si maléré malad.

Bel poveb kréyol 55

«Kabrit soté, soté, i toujou fini asou tab latjuizin» es sé pas ka fet, tout moun ki ni loto é ki ni bizwen lésans ?

Bel poveb kréyol 56

Nou pa lé méritjen, mé nou lé bisui’y la, «si nou mété nas an dlo, sé pou pran pwason» alow es Lérop sé an nas oben… an giché?

Bel poveb kréyol 57

«Bef douvan bwè dlo klè», mé délè yo ka sali dlo-a. Elektè ki santi la té ni gro kotjen, yo pa pran lapenn déplasé.

Bel poveb kréyol 58

Ni an boug ki di mwen lasimenn pasé épi mouvman 5 févriyé a es sé pa «bien fòsé pou fè an zé mol»?

Bel poveb kréyol 59

«Toutan ou anlè lanmè, fo pa janmen jouré manman rétjen» yo di «kapon viv lontan» sé «sa ki pa fè ayen ki pa ka fè bétiz», mé délè lè ou pa brennen ou ka dépasé.

Bel poveb kréyol 60

«An gran nonm pa an gran pen » mé « si ou moli, ou fini wè solèy lévé»
Adan tousa “bel pawol pa ka tjuit an kannari

Bel poveb kréyol 61

«Rayi chien mé di dan’y blan» bel pawol pa ka tjuit an kannari mé «sa mel di an piébwa sé pa sa i ka di lè i atè»

Bel poveb kréyol 63

«Bato koulé pa ka anpéché dot navigé» mé es ou pé navigé san kapitenn?

Bel poveb kréyol 64

Sé dimanch nou konnet si «Kat zié kontré, manti fini» pas asou tour yol-la ni bon badjolè épi mantè.

Bel poveb kréyol 65

« Touléjou pa dimanch», sé sa Aton aprann, é «lè ladévenn tonbé anlè’w, menm an tè sek ou ka trapé pirézi».

Bel poveb kréyol 66

Manmay pandan vakans-tala, pokosion, pengad asou lawout pas « ou wè dèyè, ou poko wè douvan ». Kidonk chonjé «lapo kochonsé manman Félisité»

Bel poveb kréyol 69

«Lapenn pofitè» sé sa nou ka konstaté épi lésans la mé «lanmò brigo fé di bien o solda».

Bel poveb kréyol 70

Afos «atann anlè kannari bel mè’w, ou ka mò fen» mé sé tou di kouri, fo sav la ou ka alé é la ou pé paré si an ka lapli.

Bel poveb kréyol 71

«Lariviè débòdé pa anpéché pasé, mé i pa anpéché’w tounen» sé bien pou sa «lavalas fet, i pa bouché goj krapo».

Bel poveb kréyol 72

«Sé pa menn jou ou manjé tè bouden’w ka anflé», mé délè «sé pa sa’w manjé ka fè’w mal sé sa’w ka di».

Bel poveb kréyol 73

Fout sa vré «lajistis pa toujou jis» mé «sé pa janmen tas félé ki ka kasé»

Bel poveb kréyol 74

«Si ou lé ni rézon douvan lakras, fok ou benyen tou lé jou»

Bel poveb kréyol 75

Barel pati an péyi san chapo, mé sé «lè akoma tonbé ou ka wè londjè’y»

Bel poveb kréyol 76

«Lawout sé tjè » kréyol ka pran kouraj i pa ka pran kouri pas i sav: sé pa anni kouri sé savwaw séré ki met, «sé pa tou di  ajounou sé prédiéki met».

Bel poveb kréyol 77

«Chik pa ka respekté met bitasion» lè ou piti fout ou ka pran fè. «Gro kanpèch pa janmen kité ti-kanpèch pousé anba pié’y».

Bel poveb kréyol 78

«Chak bètafé ka kléré pou nam li» sé bien pou sa ni moun ki pa lé «chayé dlo an panyen» ba pèsonn ajijé wè ba péyi-yo.

Bel poveb kréyol 79

«Moun fen di tjwizinié fenyan» mé «sé sa ki an fal ou ki ta’w» menmsi fo pa atann «lè ou fen pou alé mété manjé an difé»

Bel poveb kréyol 80

«Lè chien ké pran medsin, i pé ké pisé asou tout zeb» es sé pou sa moun lopital pè pitji lagrip A.

Bel poveb kréyol 81

«Pa konté anlè zié lézot pou dòmi» mé «ayen di fos pa bon».

Bel poveb kréyol 82

Sé jou-tala chadron-an pa ka djè ba mé es  «ou pé laké an tet-ton pou pran an sadin»?

Bel poveb kréyol 83

«Fok mantjé néyé pou aprann najé» mé «lavi pa an bol toloman».

Bel poveb kréyol 84

«Bwè tout, manjé tout mé pa di tout» pas «tout pawol pa toujou bon pou di».

Bel poveb kréyol 85

Anlot lanné ka koumansé, fo chanjé manniè wè pou nou wè’y diféranman pas «sèpan ka chanjé lapo mé i toujou sèpan».

Bel poveb kréyol 86

«Dé mal krab pa ka rété adan an menm tou», menmsi sé ant pa tro mové ek pa tro mal, fok chwézi.

Bel poveb kréyol 87

«Roch dan dlo pa konnet doulè roch dan solèy» é dimanch nou viré aprann: «sa mel ka di an piébwa sé pa sa I ka di atè»

Bel poveb kréyol 88

«Pli ou déchiré pli chien ralé’w» mé «lè bab kanmarad-ou ka brilé fok ou wouzé taw’» es nou bien konstui kay-nou? «Chal lè lapli ka tonbé chien ka di i ké fè kay li»

Bel poveb kréyol 89

Sé jou-tala nou tout ka di jan Ayiti «pran kouraj pa pran kouri» pas «si tet pa mò zi ké wè klè»

Bel poveb kréyol 90

«An bato koulé pa pou opozé dot navidjé» mè es lè an péyi ka chanté Dèy-oh es fok pa respekté sa? «Klendendeng pa zétwal

Bel poveb kréyol 91

An défilé 5 févriyé a, mi sa ou té ka tann: «Lè chien wè lapli i ka di i ké fè kay-li, lè lapli pasé i fini épi sa»

Bel poveb kréyol 92

Ni anlo djab lafet ki ka gadé mas pasé, «tan fè tan, tan kité tan», «dèyè do pa kò».

Bel poveb kréyol 93

Ou sé di prézidan Lafrans konnet an bel poveb kréyol. «Sé épi siro ou ka pran mouch», mé «lè ou lé pran mannikou fok ou vèglé’y»

Bel poveb kréyol 94

Mé manmay élektè pengad «Sé pa tout gro boutèy losion ka santi bon» épi «si ou pa lévé wob lanmayé ou pa sav si chimiz li prop».

Bel poveb kréyol 95

«Fanm sé chantenn, nonm sé fouyapen dou» es sé pou sa fok fè yo tonbé?

Viré monté