Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Bel poveb kréyol

Jid

Bel poveb kréyol 36

Mari-a lis, fanm la toujou djok, an lo moun ka kwè «pawol sé van» mé biendélè «sé lè akoma tonbé, yo ka miziré londjè’y». Délè fout «ti-pawol ka fè gran zafè».

Bel poveb kréyol 37

«Fiyel mò makoumè fini» fout fodra an pati moun vini adwa pou yo tout sa chonjé pawol poveb-la ka di: «si man mò fonmi ké pòté nouvel ba-mwen».

Bel poveb kréyol 38

Avan mayé sé «chè doudou» apré mayé sé «si man té sav», an ménaj kon an politik fo sav pa ni ménaj sa niyaj. Bon kanmarad yè ka tounen pi gran lelmi.

Bel poveb kréyol 39

«Ti-poul suiv ti-kanna i mò néy黫chak bètafé pou kléré pou nam-li» mé es ki sa ki pa bon pou zwa bon pou kanna?

Bel poveb kréyol 40

Afos afos ni an lè «dlo ka dépasé farin» é sé «manniè ou fè kabann-ou ou ka kouché » adan tout zafè-tala « makak sav bien ki piébwa i ka monté» ou pé ké janmen wè’y monté an pié lépini.

Bel poveb kréyol 41

Sé pa «pas nou nwè pou pran-nou pou an tablo», artik pa podui, sé sa gran patron ka distribié an gran sé jou-tala. «Bef bétjé an kann bétjé» pandan an pati ka mandé bandé chenn-la, ni dot ka mandé moli.

Bel poveb kréyol 44

Délè «pou pran pis ou ka pran pimez» alè-tala ou pé « ped sadin épi karang» pengad nou «pa brilé kay-nou pou an rat»

Bel poveb kréyol 45

«Mannikou fen fouben zatrap » mé apré lagrev-la es « baton-an ki bat chien nwè-a pé ké bat chien blan-an?»

Bel poveb kréyol 46

«Chien pa lé bannann mé i pa lé poul pran’y» ni moun ki anrajé achté telman ki yo pa ka kité ayen an magazen magré lé pri.

Bel poveb kréyol 47

Makak di: «Si travay té bon, yo pa té ké péyé pou fè’y!» mé asou Fonsendini bourè toujou ni labitid djoubaté pou manjé ek ba moun koutben pas yo pa makak.

Bel poveb kréyol 48

An périod pak-la, fo pa ou an dévenn oben ni chans kon krab. Pas «an grenn diri tjuit ka fann tet-ou».

Bel poveb kréyol 49

Tout moun sé tou-tala ka kouri dèyè pri béséba. Yo di: «bénéfis pa ka krévé poch», mé dèlè «bon maché ka kouté chè».

Bel  poveb kréyol 50

Epi zafè pri Béséba-tala «vomié maché dèyè kéchòy pasé ou kouri pou ayen » pas « andidan grap kouyon konsomatè-a es sé pa wou ki pli mi»?

Bel poveb kréyol 51

«Fo pa gadé sa kochon ka manjé si ou lé manjé kochon». Sinon sé pa zégrè selman ou pé trapé mé lagrip tou.

Bel poveb kréyol 52

« Fo pa gadé sa kochon ka manjé si ou lé manjé kochon » Sinon sé pa zégrè selman ou pé trapé, mé lagrip tou.

Bel poveb kréyol 53

« Pli ou déchiré, pli chien ralé’w » mé lè ou an dévenn « an grenn diri pé fann tet-ou » oben an niyaj pé sòti la i sòti pou i krévé dwet anlè tet-ou

Bel poveb kréyol 54

«Dan gaté fò enki asou sendou» é «ravet pa janmen ni rézon douvan poul» sé pou sa lè lariviè ka désann i pa pou konnet si maléré malad.

Bel poveb kréyol 55

«Kabrit soté, soté, i toujou fini asou tab latjuizin» es sé pas ka fet, tout moun ki ni loto é ki ni bizwen lésans ?

Bel poveb kréyol 56

Nou pa lé méritjen, mé nou lé bisui’y la, «si nou mété nas an dlo, sé pou pran pwason» alow es Lérop sé an nas oben… an giché?

Bel poveb kréyol 57

«Bef douvan bwè dlo klè», mé délè yo ka sali dlo-a. Elektè ki santi la té ni gro kotjen, yo pa pran lapenn déplasé.

Bel poveb kréyol 58

Ni an boug ki di mwen lasimenn pasé épi mouvman 5 févriyé a es sé pa «bien fòsé pou fè an zé mol»?

Bel poveb kréyol 59

«Toutan ou anlè lanmè, fo pa janmen jouré manman rétjen» yo di «kapon viv lontan» sé «sa ki pa fè ayen ki pa ka fè bétiz», mé délè lè ou pa brennen ou ka dépasé.

Bel poveb kréyol 60

«An gran nonm pa an gran pen » mé « si ou moli, ou fini wè solèy lévé»
Adan tousa “bel pawol pa ka tjuit an kannari

Bel poveb kréyol 61

«Rayi chien mé di dan’y blan» bel pawol pa ka tjuit an kannari mé «sa mel di an piébwa sé pa sa i ka di lè i atè»

Bel poveb kréyol 63

«Bato koulé pa ka anpéché dot navigé» mé es ou pé navigé san kapitenn?

Bel poveb kréyol 64

Sé dimanch nou konnet si «Kat zié kontré, manti fini» pas asou tour yol-la ni bon badjolè épi mantè.

Bel poveb kréyol 65

« Touléjou pa dimanch», sé sa Aton aprann, é «lè ladévenn tonbé anlè’w, menm an tè sek ou ka trapé pirézi».

Bel poveb kréyol 66

Manmay pandan vakans-tala, pokosion, pengad asou lawout pas « ou wè dèyè, ou poko wè douvan ». Kidonk chonjé «lapo kochonsé manman Félisité»

Bel poveb kréyol 69

«Lapenn pofitè» sé sa nou ka konstaté épi lésans la mé «lanmò brigo fé di bien o solda».

Bel poveb kréyol 70

Afos «atann anlè kannari bel mè’w, ou ka mò fen» mé sé tou di kouri, fo sav la ou ka alé é la ou pé paré si an ka lapli.

Bel poveb kréyol 71

«Lariviè débòdé pa anpéché pasé, mé i pa anpéché’w tounen» sé bien pou sa «lavalas fet, i pa bouché goj krapo».

Bel poveb kréyol 72

«Sé pa menn jou ou manjé tè bouden’w ka anflé», mé délè «sé pa sa’w manjé ka fè’w mal sé sa’w ka di».

Bel poveb kréyol 73

Fout sa vré «lajistis pa toujou jis» mé «sé pa janmen tas félé ki ka kasé»

Bel poveb kréyol 74

«Si ou lé ni rézon douvan lakras, fok ou benyen tou lé jou»

Bel poveb kréyol 75

Barel pati an péyi san chapo, mé sé «lè akoma tonbé ou ka wè londjè’y»

Bel poveb kréyol 76

«Lawout sé tjè » kréyol ka pran kouraj i pa ka pran kouri pas i sav: sé pa anni kouri sé savwaw séré ki met, «sé pa tou di  ajounou sé prédiéki met».

Bel poveb kréyol 77

«Chik pa ka respekté met bitasion» lè ou piti fout ou ka pran fè. «Gro kanpèch pa janmen kité ti-kanpèch pousé anba pié’y».

Bel poveb kréyol 78

«Chak bètafé ka kléré pou nam li» sé bien pou sa ni moun ki pa lé «chayé dlo an panyen» ba pèsonn ajijé wè ba péyi-yo.

Bel poveb kréyol 79

«Moun fen di tjwizinié fenyan» mé «sé sa ki an fal ou ki ta’w» menmsi fo pa atann «lè ou fen pou alé mété manjé an difé»

Bel poveb kréyol 80

«Lè chien ké pran medsin, i pé ké pisé asou tout zeb» es sé pou sa moun lopital pè pitji lagrip A.

Bel poveb kréyol 81

«Pa konté anlè zié lézot pou dòmi» mé «ayen di fos pa bon».

Bel poveb kréyol 82

Sé jou-tala chadron-an pa ka djè ba mé es  «ou pé laké an tet-ton pou pran an sadin»?

Bel poveb kréyol 83

«Fok mantjé néyé pou aprann najé» mé «lavi pa an bol toloman».

Bel poveb kréyol 84

«Bwè tout, manjé tout mé pa di tout» pas «tout pawol pa toujou bon pou di».

Bel poveb kréyol 85

Anlot lanné ka koumansé, fo chanjé manniè wè pou nou wè’y diféranman pas «sèpan ka chanjé lapo mé i toujou sèpan».

Bel poveb kréyol 86

«Dé mal krab pa ka rété adan an menm tou», menmsi sé ant pa tro mové ek pa tro mal, fok chwézi.

Bel poveb kréyol 87

«Roch dan dlo pa konnet doulè roch dan solèy» é dimanch nou viré aprann: «sa mel ka di an piébwa sé pa sa I ka di atè»

Bel poveb kréyol 88

«Pli ou déchiré pli chien ralé’w» mé «lè bab kanmarad-ou ka brilé fok ou wouzé taw’» es nou bien konstui kay-nou? «Chal lè lapli ka tonbé chien ka di i ké fè kay li»

Bel poveb kréyol 89

Sé jou-tala nou tout ka di jan Ayiti «pran kouraj pa pran kouri» pas «si tet pa mò zi ké wè klè»

Bel poveb kréyol 90

«An bato koulé pa pou opozé dot navidjé» mè es lè an péyi ka chanté Dèy-oh es fok pa respekté sa? «Klendendeng pa zétwal

Bel poveb kréyol 91

An défilé 5 févriyé a, mi sa ou té ka tann: «Lè chien wè lapli i ka di i ké fè kay-li, lè lapli pasé i fini épi sa»

Bel poveb kréyol 92

Ni anlo djab lafet ki ka gadé mas pasé, «tan fè tan, tan kité tan», «dèyè do pa kò».

Bel poveb kréyol 93

Ou sé di prézidan Lafrans konnet an bel poveb kréyol. «Sé épi siro ou ka pran mouch», mé «lè ou lé pran mannikou fok ou vèglé’y»

Bel poveb kréyol 94

Mé manmay élektè pengad «Sé pa tout gro boutèy losion ka santi bon» épi «si ou pa lévé wob lanmayé ou pa sav si chimiz li prop».

Bel poveb kréyol 95

«Fanm sé chantenn, nonm sé fouyapen dou» es sé pou sa fok fè yo tonbé?

Bel poveb kréyol 96

«Chouval douvan pa vé di genyen kous » mé « kok ki gen pié sal sé sou do poul li suiyé’l»

Bel poveb kréyol 97

«Tété doubout sé pou an tan» mé «Ti kochon té mandé manman’y poutji djol li long konsa: manman an répon: Tanto, tanto!»

Bel poveb kréyol 98

«Avan mayé, sé «chè doudou»; apré mayé, sé «si mwen té sav» sé ki «moun fen di tjizinié fenyan»

Bel poveb kréyol 99

«Fo toujou ou ba krab bien manjé pou ou manjé’y apré» mé délè «Dèyè zanmi krab pèdi so trou»

Bel poveb 100

Nouvo mè Foyal-la sav «dépi ou alé labatwa, fok san volé asou’w» i ja lad i pa pè pian.

Bel poveb  kréyol 101

Fok nou pa moli, si nou lé wè soley lévé, Emé Sézè mandé nou arété fè mas an kannaval lézot.

Bel poveb kréyol 102

Sèpan ka chanjé lapo, mé sé toujou sèpan. Chien ni labitid volé zè menmsi ou brilé djol li.

Bel poveb kréyol 103

«Kouyonnen doktè maladi pa ka djéri». Es an lopital malad épi personnel-li pé djéri moun ki enpiok?

Bel poveb kréyo l04

«Padon pa ka djéri bos, mé palé ka djéri bles». Menmsi «krab manké yon pié sa pa opozé’l maché».

Bel poveb kréyol 105

«Wonm pa ka boulé karaf» sé sa sé krabiè a ki ni labitid pran mantou di ba sé vétérinè a.

Bel poveb kréyol 106

Sé jou-tala lenpo anlè moun ka trapé plen po «kabrit mò kité mizè ba po».

Bel poveb kréyol 107

Adan zafè nouvo asanblé-tala ki ké vini an, «sé pa tou di antré, sé sòti ki met».

Bel poveb kréyol 108

Tout moun antrénè sé jou-tala, anlo bliyé «konsèy sé ranyon»

Bel poveb kréyol 109

Ou sé di «Léblé» pati Lafrik lisid kabrit, yo déviré mouton.

Bel poveb kréyol 110

«Yo ka siyé kòn tout majò» é lapousiè té di plis ki sa van chayé’y.

Bel poveb kréyol 111

Fo «pa janmen konté zé an tjou poul», sé «sa ki an fal ou ki ta’w» sé sa sé foutbalè Brézili-la aprann la simenn pasé.

Bel poveb kréyol 112

Koté zig pa ni may” sé sa sé mè lakot karayib la aprann.

Bel poveb kréyol 113

Sé an djol bosi ou ka trouvé pli bel mépri.

Bel poveb kréyol 114

Lè chien fen i ka viré kay met-li.

Bel poveb kréyol 115

Sé pa menm jou ou manjé tè bouden’w ka gonflé.

Bel poveb kréyol 116

«Sé bon tjè krab ki fè si i pa ni tet», sé sa Bèber aprann anlè tour yol la.

Bel poveb kréyol 117

Lè bab kanmarad ou ka brilé, wouzé taw’.

Bel poveb kréyol 118

Toutan solèy poko kouché ich tig pa ka manjé san soupé, sé sa Sédrik aprann an kous siklis Giyàn la.

Bel poveb kréyol 119

Kay koulé tronpé solèe men li pa janm tronpé lapli.

Bel poveb kréyol 120

Ni moun ki pa lé “pran dlo mousach pou let” pas yo sav “klendendeng pa zétwal”.

Bel poveb kréyol 121

«Lapenn pofitè» mé nou ka swété Patrik bon vwajaj ek bénédiksion di siel kon Elwa pou vwayajé.

Bel poveb kréyol 122

Kontinié violans sé «mété mangous an kaloj poul».

Bel poveb kréyol 123

«Timanmay ti lapenn; gran manmay gran lapenn».

Bel poveb kréyol 124

«Sé sa ou enmen ka fè’w bien», mé délè sé pa «tout gro boutey losion ka santi bon».

Bel poveb kréyol 125

«Vié kannari ka fè bon soup» mé es rété kannari toujou?

Bel poveb kréyol 126

Pengad, «tété doubout sé pou an tan» pa janmen bliyé zanset.

Bel poveb kréyol 127

Ou sé di pou Ayiti, Toma pa ka distrè: «Pli ou déchiré, pli chien ralé’w» épi: «Sé lè’w déchiré ou ka jwenn belmè’w».

Bel poveb kréyol 128

Manmay moli asou violans-lan «Fonmi pa ka mouri anba barik siwo».

Bel poveb kréyol 129

«Sé pa tout lè an pou chanté i ka ponn!»

Bel poveb krèyol 130

«Fok pa janmen konté zé ki an tjou  poul”, sé « sa ki an fal-ou ki ta’w».

Bel poveb kréyol 131

«Si ou moli ou fini wè solèy lévé» épi «Jé krévé pa anpéché kok kalité goumen».

Bel poveb kréyol 132

Ti-kochon té mandé manman’y poutji djol-li long konsa: manman-an té réponn: tanto, tanto…. ében nou ka wè’y!

Bel poveb kréyol 133

«Ou sav sa ou ka kité, ou pa sav sa ou ké trouvé» Lanné 2010 di 2011 ka balansé.

Bel poveb kreyol 134

«Ou pa bizwen ouvè djol chouval pou sav konmen dan i ni»

Bel poveb kréyol 135

«Bel lang ka bay chouval a krédi» sé pétet sa ki fet Labateliè.

Bel poveb kréyol 136

«An sel mouton ka galé tout an troupo»

Bel poveb kréyol 137

Mantjé tonbé sé bel, Matjilpa fè «katjil avan lapey». 

Bel poveb kréyol 138

«Sé lè mahogany tonbé ou ka wè tout londjè’y» «lanmò pa ni viré»

Bel poveb kréyol 139

«Tout kouyon mò Senpiè» mé pa tout touloulou.

Bel poveb kreyol 140

«Sé lé pli jòn an grap-la yo ka vizé» tout konsomatè Matinik viré konnet sa dépi tjenz jou.

Bel poveb kréyol 141

«Bef toujou bizwen latjé’y pou kouri dèyè mouch» fo pa janmen fè trop fos anlè branch prin-sitè.

Bel poveb kréyol 142

Ni anlo élekté ki di «simié ou enmen balawou jòdi ki taza dèmen» antouléka yo rété bò kay-yo.

Bel poveb kréyol 143

«Kabrit ki pa malen pa gra» mé « si ou pa kabrit pa janmen alé manjé anlè kayè»

Bel poveb kréyol 144

«Yo pa ka chayé dlo an panyen» ek «bout janbet vomié ki zong».

Bel poveb krèyol 145

« pa tou di antré, sé sòti ki met» mé «koko sek toujou ni dlo»

Bel poveb kréyol 146

«Chak bètafé ka kléré pou nam-li»

Bel poveb kréyol 147

«Bon acha pa komen» é délè «lajan fè chen dansé»

Bel poveb kréyol 148

«Sé bon tjè krab ki fè si i pa ni tet» mandé Alfred sa.

Bel poveb kréyol 149

Erik baré van mé i sav «dépi sé pa jou’w, ou pé pasé tout losion asou’w ou ké toujou santi».

Bel poveb kréyol 150

“Nonm ka di san fè, Bondié ka di san fè”

Bel poveb kréyol 151

«Pli ou déchiré, pli chien ralé’w», é «Lè ladévenn tonbé anlè’w menm an tè sek ou ka trapé an pirézi»

Bel poveb kréyol 152

«Si mwen té sav toujou dèyè» «bef bétjé an kann bétjé» pa mélé’w.

Bel poveb kréyol 153

«Brital tjwé ich-li, pasians sové-yo».

Bel poveb kréyol 154

«Simié ou piti akay ou pito gran lakay lézot».

Bel poveb kreyol 155

«Mantè pa ni mémwa», é «manti fè dé labé goumen asou lotel»

Bel poveb kréyol 156

An politik-la ni sennatè ki sav «fok ou kayé pwason pou ni bway»

Bel poveb kréyol 159

Tout péchè ka maché épi fes pantalon yo krévé, machann pwason ka maché épi kolié-chou.

Bel poveb kreyol 160

Gro kok ka fè sa i lé, ti-kok ka fè sa i pé.

Bel poveb kreyol 161

«Lajan ka fonn kon gres an difé» mandé Lagres pou sa.

Bel poveb kréyol 162

Lanmò brigo ka ranjé solda” é sé bien pou sa “kabrit ki lib ka ri kabrit ki an kod”.

Bel poveb kréyol 163

«Evité malè pli bon pasé kité vini» pengad lè yo ka palé di alert siklòn.

Bel poveb kréyol 164

Ni an tipawol ka di «Si ni jistis pou Matiren, dwé ni jistis pou Matirin»

Bel poveb kréyol 165

Si ou enmen bisui méritjen-an, sé pou’w enmen kout pié méritjen-an tou»

Bel poveb kréyol 166

Pengad kout wont, “sé mizè ki fè tig manjé tè-gra” mé sé “bef sel ki sav konmen yenyen ka pozé an zié’y

Bel poveb kréyol 167

«Sa lanmen dwet fè, lanmen goch pa pou sav»

Bel poveb kréyol 168

«Gran kouté piti, piti kouté gran» mé « bourik fè piti pou do’l pozé»

Bel poveb kréyol 169

«Lanmò brigo  ka ranjé solda» mé es fok nou réjoui nou di tousa ki nouvo?

Bel poveb kréyol 170

«Sé sa ou enmen ka fè’w dibien» mé «makak pa ka so tet pou li fè lagrimas».

Bel poveb kréyol 171

«Lè ou aprann makak voyé woch, sé tet a’w i ka krazé avan».

Bel poveb kréyol 172

«Sa mel ka di an pié koubari, sé pa sa i ka di lè i an kaloj» mé «si ou atann anlè kannari bel mè’w asiré ou ké mò fen».

Bel poveb kréyol 173

«Rété paré pas ou pa sav akilé, mangous pé pran piti’w!»

Bel poveb kréyol 174

«Pa di sa ou pa sav» pas sa ou pa  sav gran pasé’w.

Bel poveb kréyol 175

«Sèpan ka chanjé lapo,mé sé toujou sèpan»

Bel poveb kréyol 176

Si yo di’w «ou chansé kon kochon lavèy-nwel» asiré ou pa chansé!

Bel poveb kréyol 177

«Yo pa ka koupé ké chen kout dé fwa», é «chat brilé pè difé»

Bel poveb kréyol 178

Manmay pa bokanté pawol pou kou, padavwa «Envité siklòn kay-ou, sé krazé pié friyapen’w»

Bel poveb kréyol 179

Yo di «kabrit ki pa malen pa gra», «chak bètafé ka kléré pou nàm-li».

Bel poveb kréyol 180

«Pisimié ou ni woch an kannot ou pasé’w ni mové matlo».

Bel poveb kréyol 181

«Fok mété difé dan pay pou konnet langaj kritjet.»

Bel poveb kréyol 182

«Fok mété difé dan pay pou konnet langaj kritjet».

Bel poveb kréyol 183

Ou sé pou jénes-la «lè ou ped bef, ou fouben ped chenn».

Bel poveb kréyol 184

«Pa pran dité pou maltet ki pa ta’w»

Bel poveb kréyol 185

«Tout jé sé jé, mé kasé bwa an tjou…. «lasivilizasion» pa jé »

Bel poveb kréyol 186

«Lè ou an dévenn, an grenn diri pé fann tet-ou»

Bel poveb kréyol 187

«An mové pawol ka blésé pasé an kout woch»

Bel poveb kréyol 188

«Fanm sé chat nonm sé zonbi»

Bel poveb kréyol 189

«Fòtin malonet pa janmen diré»

Bel poveb kréyol 190

«Sa ki pa ka krapo ni ka pa alé an ma»

Bel poveb kreyol 191

«Premié so pa so» sé fanm ka di an politik.

Bel poveb kreyol 192

Pengad manmay sé jou-tala plen «gran parad piti kout baton»

Bel poveb kreyol 193

«Ou pa ka montré makak fè lagrimas» mé sé jou-tala ni bon makakri.

Bel poveb kréyol 194

«Janbet ou trouvé an gran chimen, nan gran chimen ou ped li»

Bel poveb kréyol 195

«Milat sé milé, lè ou pa ka atann ou, i ka ba’w an kout pié an tret»

Bel poveb kreyol 196

«Kouyonnen doktè maladi pa djéri» Pengad pou pa «sòti an sann pou tonbé an difé»

Viré monté