Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 616

CARIFTA Games

01.04.2016

Jid

Simenn pasé pa koté Lanmanten kou-tala sé pa té nonm selman mé tout an pep ki té an nouvo pisin-an pou té sipòté sé najè-a Matinik-la épi ta lézot péyi karayib-la.

Sa té bel toubannman pou té sa wè jénes nou ka antréné (lè yo ba yo an kréno adan sé pisin-an). Sé vennsenk péyi an Karayib-la ki té Lanmanten. Kivédi Lamanten té entènasional. Yo tout té ka goumen red ba péyi-yo ba drapo-yo. Asou 25 péyi-a Matinik rivé Twaziem apré Gwadloup ek Lababad.

Adjilbè ki pa janmen kontan, kouté sa i di mwen:

— Man tris kanmenm !

Lè man mandéy poutji i ka di sa, mi sa i réponn mwen:

— Man wè najè Gwadloup ek Matinik rivé prèmié mé sé «La Marseillaise» yo jwé ba yo ek sé drapo blé blan wouj-la ki té ka monté an lè pou jwé ba yo lè yo té  ka ba yo méday. Sé pa dé péyi alow?

Pli red-la sé ki yo té ka mété non sé jenn manmay anlè ékran télévizion-an, épi yo té ka fidjiré FRA kividé Lafrans a la plas Matinik oben Gwadloup.

Zafè drapo-a viré pozé. Yo lé ba nou an drapo épi kat sèpan, nou pa lé’y. An pati moun lé drapo wouj, ver, nwaw la mé dot di sé drapo Malsa, yo pa lé’y.

Ann atandan kom nou poko sav, yo ba nou drapo fransé-a é tout moun dakò, pèsonn pa ka wouspété. Sa tris kanmenm ki ti-matinitjé pé pa fièw di drapo-yo kon ti-barbadien oben ti-trinidadien.

Lanné-tala ka bay swasanndizan nou départèman fransé. Akondi Mémé ki limenm prézanté lwa-a lasanblé nasional, es nou pas «entièrement à part» kidonk dé diri san triyé oben titiri san paran?

Afarel menm di nou adan an ratiè, mé es nou rat oben krab? Pas sé krab yo ka pran an ratiè matinik!

Si zot sav fè di mwen!

Jid

* * *

crabe

Sommaire Kréyolad

 Viré monté