Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 399

Kochon Labatwa

23. Décembre 2011

Jid

Kochon

Kochon. Photo F.Palli

Labatwa rété wouvè jik dimanch, pou moun pé sa vini tjwé bet-yo. Asiparé ou pa ni dwa tjwé kochon bòkay-ou ankò. Sa pa ijénik.

Man ja konnet zot lé malpalan, zot ké di man té boulé, lè man ké rakonté zot sa ki rivé mwen sanmdi oswè. Man jwenn an kochon té ka fè istop anlè lotowout la.

Lè man wè sa, man pa té lé kwè sa. Menmsi ni lakriz man poko té ka ped tet-mwen kanmenm. Man wè kochon-an té ni an BlackBerry an zorey-li ek I fè mwen sin.

Man té anvi akséléré, mé man té sézi telman, man rété blotjé.

Kochon-an vansé pli pré mwen ek I di mwen:

– Yé Jid sa’w fè!

– …

– Fout ou malélivé, man ka di’w bonjou ou pa ka menm réponn mwen!

– …

– Ou sav man fini chapé Labatwa, pas man wè trop atrosité yo ka fè jénérasion mwen.

– ….

– Kom man sav ou ka matjé Kréyolad ki pa toujou kouyonad. Alé mandé-yo ba mwen poutji yo enmen kochon nwel?

– ….

– Lè zot lé tiré mépri ba an moun zot ka kriyé’y sakré kochon oben koch lè sé an fanm. Zot pa ni respé ni pou yo ni pou mwen.

Kochon an mandé mwen:

– Es ou enmen bouden?

– …., man kom bégéyé

I di mwen:

–  Bégéyé ped!

Atjelman ni tout kalté bouden, lanbi, aransò, poul épi kisasayésa poutji lé dimanch sé yen ki bouden kochon ou ka alé achté?
Man di kochon-an:

– Sé la tradision, ni dot koté sé dend, mé isi sé kochon é sé pa fot mwen!

– Sé fot ou! Si chak lanné ou pa té ka manjé ragou épi yanm ek pwa-dangol yo pa té ké chaché tjwè-mwen!

Mé sé pa fot mwen si man enmen janbon nowel!

– Sé fot ou! Si ou té ka manjé anlot sanglich, yo pa té ké chèchè a tjwè-mwen!

Antouléka alé di sé moun an ka li kréyolad la, réfléchi pas kochon pa fè zot ayen. Anlè nou ké lévé mové é man pa ka di’w sa ké rivé zot.

Manmay man viré mété motè loto-mwen an wout ek man chélé’y. Lè man rive kay-mwen man matjé sa lamenm pou kochon-an pa di ankò sé fot mwen.

Man ka swété zot an bon nwel, mé man pa sav si zot ké pé fè’y san kochon. Sel bagay, zot pé ké di man pa di zot sa!

Jid

crabe

Sommaire Kréyolad

 Viré monté