Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

An tan fèy-bwa té fonmasi

Max Rippon

Pimenta racemosa

Fèy bwa-denn (Pimenta racemosa). Photo Francesca Palli

Fèy-maltèt èvè sèl krazé anba boutèy, pou soulajé maltèt
Fèy-pwa-di-bwa krazé déléyé an wonm, pou soulajé po an tèt
Fèy bwa-denn an wonm, pou bésé fé a doulè lè tan a siren rivé
Fèy-piman épi chandèl-mòl si klou, pou halé kalimason monté
Flè-pòyé krazé an sòs, pou séché chofi an fant a zòtèy
Zèb-chawpantyé krazé an sonmi, pou bésé flanm a fouli
Fèy-karapat-blan fonn an wonm épi chandèl-mòl, pou géri blès oben lévé bouké
Lyann-sèwpan an tizann, pou bésé sik, é fé san-pli-ho-ki-ba rété trankil
Boujon-gouyav an té, pou frenné woulachman
Fèy kannifis, datyé é glisérin an dlo pèd-fréchè, pou séché ti-fé
Twa ti-fèy-bwa mélanjé krazé si po a négyon, pou mòdé a gèp pa ploké
Fèy-zannanna-mawon é boax an té cho pou fè ti-bébé pati fè ti-zanj
Zékòs a monben é kannèl an té cho, pou nétwayé matris avan swit-di-kouch rivé
Fèy a douvan-nèg, mayé épi fèy a fouyapen jòn é alkali an koko-men, pou dékrasé planché
Fèy a konsoud, kontrèkou épi gwo sèl pou géri sivokasyon
Fèy a awmwaz, an té é pantak kolé si fal pou kloué gèl a kankangnè
Kaka kalbas krazé pou dékochté véri
Zannanna-mawon bouyi an diven wouj pou fé mwa déviré
Rakèt krazé an bay dlo pou fè pasaj lè gwosès kay bout
Koklawya an dlo pè fréchè pou bésé fé a lenflanmasyon an bouch
Gwo-ten ka sèvi té pou débalonné boyo
Flè sonnèt épi boujon suro ka dékolé flim si lèstonmak
Fèy a pòyo é agoman ka fè vè kléré kon si yo té nèf
Fèy a papay krazé ka fonn grès é moli viyann
Klou-jiwòf an tou a dan avan bousyè, pou opozé doulè vini
Sé tousa nou té ka sèvi ora nan kaz, an tan hazyé ti rimèd
Sé gou a lalwé pou négyon ka sousé dwèt
Sé lodè safétida pou mal vant
Sé té a mayis woti krazé an tan a malmouton
Sé pij é lavaj lè tan a mango fini avan lékòl woupran lanmen

Max Rippon,  Durocher:
Contribution à la Journée Internationale du créole
Octobre 2014.

*

 Viré monté