Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

pwèm kreyòl

Kréyol ou sé tout mwen

Kréyol-la sé lang manman nou.
Kreyol-la sé lavi mwen.
Atjèlman, mwen lé viv kreyol-la pas mwen lé viré mété’y an valè.
Kréyol ka touvé koy kantékant épi tout lang.
Sé pa an lang yich kon.
Sé an lang ki ni plas li an sosyété nou davwa san’y nou pa ayen.
Nou bizwen’y pou respiré, nou bizwen’y pou viv, nou bizwen’y kon nou bizwen manjé, bwè, respiré.
Sé tout nou.
Mwen désidé péyé an pri pou sa mété’y douvan douvan.
Mwen té ké enmen yich mwen suiv mwen pou sa pòté sèbi’y.
Fok nou sonjé sa ka vini apré pou pa lésé kréyol-la mò.
I ja fini bat Twinidad, i ka zannzolé  Sent-Lisi, mé fo nou djoubaké red pousa viré ba’y an woulo.
Gloriyé’y pas dépi nanni nannan, yo maltrété’y, yo sali’y, yo mété’y dèyè kon bonda.
Miyonnen’y, chouboulé’y pas i enmen kares.
Mwen jaja’y kon prèmyé jou mwen enmen an fanm.
Si mwen pa ka ékri’y touléjou, mwen ka trapé gwopwel.
Mwen ka rété estébékwé lè an ka tann moun palé’y mal.
Yo ka ri mwen lè man ka di yo mwen lé fè létid pou sa konnèt li kon manman konnèt yich li.
Mwen pa ka kouté yo , sé kréyol mwen lé, sé li ki tout mwen.
An ti pawol ka di : « Dlo sal pa ka anpéché larivyè-ya kouri ».
Aléliwon, mwen lé alé pou’y.
Sé ké an lavalas méprizasyon, man pa ka tann mach.
Sé bay bwa pou nou alé.
Asiré pa pétèt : Sé dèyè mòn ki ni mòn.
Tout soufwans ni wouspel yo.
Tout bles ni longan yo.
Tout chaplé ni kwa yo.
Bondyé sel sav sa ki an fondok tjè mwen.
Yo ka di : «  Sel kouto sav sa ki an tjè jiwomon ».
Mwen angajé épi kreyol mwen.

  • Latè ké rété tounen, mwen ké la épi’y !
  • Soley ké rété chofé, MWEN LA !
  • Siklon ké trésayi mwen, MWEN LA !
  • Lapli ké sosé mwen, MWEN LA !
  • Yo ké pé mété mwen kon madou siwo sosé dan myel asou an nich fonmi, MWEN LA !
  • Yo ké pé fè mwen plis ki sa yo fè neg pandan lesklavaj, MWEN LA !
  • Yo ké pé pliché mwen san landòmi, MWEN LA !
  • Yo ké pé mété an lot masibol, an lot tjèkoko, an lot doudou pou mwen chouboulé, MWEN PA LA !

Fè sa zot lé, zyé mwen rivé asou’y.
Si mwen rijété’w, mwen pé alé wè Misyé Bazil.

Dabò pou yonn, lè ou ka wè mwen ou pou wè kréyol sòti an tou nen mwen, an zyé mwen, oliwon mwen, anlè mwen, anba mwen, an fonfonn kò mwen.
Mèsi neg mawon pou sa zot lésé ba nou padavwa pa ni pli bel kado ki lang kréyol nou.
Gawoulé kréyol sé sa an ka viv touléjou, pas mwen sé an neg mawon kiltirel.
Epi tout tè rapòté  yo ka fè antré an péyi mwen, Madjoukann papa nou sé an trézò pou nou sa gadé kon kokozyé nou.
Sa mwen sé lé Bondyé ka ba mwen’y, magré tou mivwala mwen toujou pè davwa man sav konba-a ké dri, di.
Ayiti, Lagwadloup, Lagiyàn, Sent-Lisi, Domnik, Matnik mwen sé lé nou fè an sel krey nan lang natal nou, lang fondas nou, lang rasin nou.
Kréyol sé sizyèm kontinan asou latè Bondyé ya.
Sé pa an bawengwen, an lang tjòlòlò.
TAN POU TANN,  KONPRANN POU KONPRANN !!!
Lésé’y anvayi kò’w, lésé’y donminen’w, lésé’y vini metamanniok an lavi’w.
Ou ké wè la i kay mennen’w.
I ké fè’w vwayajé adan an linivè obidjoul, san manman.
I ké matjé’w kon yo matjé gangan nou.
I ké tirbilé’w.
Pangad !!!
Sel bagay pa trayi’y, pa fè jes makak, pa fè kon moun anbafey.
I lé wè douvan’y moun djenm, djok, doubout.
Ou ké kon mapipi.

Yo ka di: « Tanbou lwen ni bèl son », kivédi : Tou sa ki vin dèwò pli bel.
Ou ni pli bèl son,  ki’w lwen, ki’w pré.
Mwen lé séré’w an dé bwa mwen kon manman ka dousinen pitit li.
 

 

© Kounta    01/12/00

Viré monté