Plan du site

Dikté kréyol

10 mai 2004

 

Le Conseil Général de la Martinique convie tous les internautes de la Martinique à participer à une dictée créole à l'occasion de la "Fête de l'Internet".

Cette dictée se déroulera entre le 10 et le 2 juin et est réservée aux personnes habitant la Martinique.
 


 

Les candidats peuvent s'inscrire dans 3 catégories :

  • niveau débutant.
  • niveau moyen.
  • niveau avancé.

Divers prix récompenseront les lauréaux sachant que le 1è Prix sera d'un montant de 1.000 (mille) euros. La remise des prix aura lieu le 3 juin.

Pour participer à ce concours, voici comment procéder :

  1. La date de clôture du concours étant fixée au 29 mai, il faut vous inscrire sur le site Dikté kréyol sur lequel vous pouvez dès maintenant faire la dictée. Une finale pour les dix meilleurs aura lieu le 2 juin à la Villa Chanteclerc, résidence préfectorale.
    (Attention: jusqu'à maintenant, 18 mai, les termines sur la page officielle de la dikté, n'ont pas encore été mis à jour !)
     
  2. La dictée (cf. le texte plus bas) comporte une quarantaine de mots écrits à chaque fois de 4 manières différentes. Il s'agira pour les candidats de choisir l'une des graphies et d'éliminer donc les autres. Autrement dit, le texte de la dictée que vous renverrez à l'adresse indiquée ne devra comporter à chaque fois qu'un mot et un seul parmi les 4 possibilités.

BON TRAVAIL !
 


 

Lavi a l'envè / alenvè  / al'anvè / alanvè

(Choisir l'une des 4 graphies)

Lè nou ka tend / tenn / tann / tand moun palé jôdi-a / j'òdi-a / jôdia / jòdi-a, ou sé di ki lavi an tan / tem / tan / temp lontan té pli bel ek pli dous / douss / dous' / douce. Yo ka prétann ki pa té ni vacabonageri / vakabonnajri / vakabonajrie / vacabonajeri, ki timanmay té ka respekté gran moun, ki pa té ni zaffè / z'affai / zafè / zafai fimen ladwog, vòlè bagay lavwézinay oben dérayé l'honnè / lonnè / lhonnè / lh'onnè lézot. Ou sé di sosiété-nou an enni / an-ni / anni / enny tounen an kalté l'anfè / l'enfè / lanfè / lenffè toubannman pis dépi ou fè tan ouvè an poss / pos / pos' / pôs radio oben an télévizion, ou sé di sé ayen ki mové bagaille / bagail / baguaill / bagay ou ka risivwè oben ou ka wè. Silon sé gran moun tala, sé davwè lajéness / lajénes / lajénès / la jéness ka yen ki imité sa ka fet an péyi andéwò kontel lamériq / lamérik / l'Amérik / l'Amériq.

Men lè nou ka katchilé / katÿilé / catchilé / katjilé asou sitiyasion ti péyi-nou an, ki sa nou ka wè ? Dabò-pou-yonn, tout sé lézot ziles / zil / z'îles / zile la ki alantou nou a ka débatt / débat / débat' / débatt' adan menm kalté bankoulélé-a. Kisiswa Saint-Lisi / Sentt-lisi / Sentlisi / Senttlisi kisiswa Dominik, kisiswa Babad oben encô / ancò / enkò / ankò Babad, yo tout la ka goumen bon goumen pou chaché ki model solition / solision / solysion / solytion pou rivé rézoud tout lo pwoblem-tala. Déziem bagay: pa ni plis mauvezeté / movaiztté / movezté / mauvaiseté atjelman ki nan lépok papa gran-papa nou té ka viv. Moun ki feinllan / fenyan / fenllan / finyan toujou vòlè bagay ta lézot, mari ki jalou toujou fann fwa oben tchwé / tchoué / tjwé / tjoué madanm-yo, jenn gason / gaçon / gasson / guasson toujou fè ti manniè ribel ek politisien toujou détounen l'agent / llagen / lajen / lajan gouvelman. Kivédi ayen pa chanjé, ayen pa véritabman différen / différan / diféran / diféren di sa nonm toujou konnet asou latè Bondié tala.

Kifè, nou pé mandé kônou / kô-nou / kònou / kò-nou poutji nou ni lenprésion ki lavi-a vini pli mové a présen / aprézan / aprézent / aprésent. Ki sa ki l'autè / l'otè / lotè / lautè si zot wè gran moun ka voyé labou kon sa ? Primié bagay nou pé di sé ki pyé-mangot / pié-mango / pié mango / pyémango pa ka bay griyav ni zikak. Sé mango yo ka ba ! Kivédi nou sé sa paran / parent / paren / parant nou fè di nou, nou sé rézilta lélivasion-yo. Nou ka semb / sanb / sanm / senb yo kisiswa sa yo pé di ek, abodi abo fè, nou pa ni pli mové ni pli janti / jenti / genti / geanti ki yo. Déziem bagay : an tan zanset-nou, pa té ni autan / otant / otan / autant jounal, radio ek télévizion kon nou ni aprézan an, kifè moun pa té ka djè sav ki sa andidan / endidan / en didan / an didan péyi Matinik nou an. Lè ou wè an ka té ka fè an comine / kommin / komin / comin Makouba, sé pétet dé simenn oben, délè, dé mwa apré sa fet, moun ki ka rété Voklen oben Kaz-Pilot té ka aprann sa. Atjèlman ensenm / ansanm / ansanb / anssanm bagay-la fet, adan dé sigonn oben dé minit, laradio oben latélé ja fè nou sav sa. Sé kon pou zafè ladiè / laghiè / la djè / ladjè a, an lépok gran papa nou, pa té ni pièce / pies / pyess / pyes zimaj, nou pa té ka wè bonm ka déblozé ek kadav moun ka trennen an mitan lari. Kontel nou pa ni zimaj larévolision Ayiti (1804) mé nou ni ta déchoucaj / déchoucage / déchoukaj / déchouquaj gouvelman Lavalas la (2004).

Mi sé pou sa nou comprenn / konprenn / konprann / comprand ki lavi atjelman pli anchingpontong ki nan lépok ki pasé. Men sa vré ki lo zimaj tala / zimage-tala / zimaj ta-la / zimaj-tala ka pété tet-nou bon kalté pété a. Sa vré ki yo ka fann / fenn / fend / fand tet-nou, opozé nou dòmi an manniè au bidjoule / obidioul / obidjoul / o bidjoul ek, oblijéman, ki gran moun ki jenn manmay ka kwè cou coupé / kou-koupé / koukoupé / kou koupé ki nou ka viv adan an monn / mond / monde / monn' ki dis fwa pli danjéré ki adan sé siec / syek / siek / sièk la ki té avan ta nou an. Sa vré ki tout lo média-a ki ka anvayi / envahi / anvahi / envayi lekzistans-nou, ka opozé nou ni an manniè wè ki nofwap ek jis.

Kidonk sa nou pé fè kon sa yé a ? Pres ayen : atann ki, an mizi an mizi / enmizi-enmizi / an-mizi-an-mizi / anmizi-anmizi lespri-nou vini abitié kò'y épi zimaj doulè, soufwans ek lanmò.

Raphaël CONFIANT