FOUYOTA KRÉYOL
N°14 Juin 1986
LECTURE CREOLE

Bulletin publié par l'Association culturelle
pour la Promotion et la diffusion des études
créole en Guadeloupe

Ancien moine

Ancien moine, Battambang, Laos. © karimsahai.com

On kont antan lontan dyab te ti gason

Tim Tim bwaseck :

Té tin on fwa, on wa ki té fô fô fô !
Sété mèt a mangnok si latè !
Pon moun paté pé bat li.

Non ay sété Débakan. I té tin on pèp adan
on ti bout tè, ki disparèt dépi nanni-nannan !
non a-y sété Akyouka.
I té tin dé mal tigason ki té djyok é ki té tin
onlo kyè.

Alos on jou i tonbé malad, tout gran doktè pasé
anlè-y, é a pa doktè an kouyonnad !

Yonn di ba yo sengné-y, yo tiré enpé san asi-y.
Dézyèm-la di ba-y on lavman
Kant a twazyèm la, i di bay enpé razyé mélanjé
èvè diven.
Awa ! sé lè boug malad.

Alos yo pa pèd lakat, yo ay kriyé on vyé volan
ki té ka rété en tèt a on môn.
On koté ki kafè nwè nwè nwè !
sé té on gadèd' zafè !

Lè vyé madanm débaké an chanm a wa la, tèt a-y té maré
èvè on vyé môso foula wouj, i plen bab an ba manton a-y
èvè on né simé si tout figyi a-y !

I gadé misyé wa-la ka soufè si bwendjé a-y, i di :
- maladi-lasa ! tin di plis ou di mwens !
- Wa ! fôw ay touché on môso bwa, a lach de Noé !
Sé anlè sa i méné tout zanimo pou-y té sové yo di
délij !
I échwé si on montagn Ararat !

Lè-y fin di sa, i disparèt kon tout zéklè.
Dé tiboug a wa-la Baltégô et Antwanik rété fwèt !
Yo konpwann yo ka révé.

Yo mété yo ka babyé
"montagn Ararat ! ola sa ka touvé-y ?"
ki bab ésa ? papa an nou ka mô
ki biten ésa ?

Mé on boug a wa-la chaché enpé liv jéografi
é ay fèmé-y an biwo a wa-la.

I rété kat jou fèmé, lè i fin pa parèt, i di gason-la
i touvé ola lach a Noé yé.
Mé fô yo vwayajé onlo onlo,
pwan avyon onlo fwa, èvè lè yo rivé tin onlo môn a monté !

Alos Antwanik ti fwè-la di Baltégô : Ou pli gran , rété la
èvè apa, an kay chaché môso bwa-la.
Fô papa gyéri. Baltégô di-y dakô !

Lè yo rivé ondôt péyi yo té ka kriyé
" la mer noire", yo ka vwè on chouval ora
on pyébwa ka hanni, hanni, hanni.

Alôs Antwanik ka désann é ka rantré an bwa-la
ki biten ésa ? on kalité zanrigné ka goumé èvè
on paké kôd i ka rédi, i ka rélé, i ka soufè,
i bizwen chapé é i tin on tèt a moun.

Antwanik ka di : Woyoyoy !.....
mi on bèt lèd !
Gadé grandè à zorey a-y !
Gadé zyé a-y, gadé mwen !
Pwèmyé fwa an vwè on bèt lèd konsa
é poutan sé on zanrigné !
Mé i ka soufè kon moun !

Evè i kontinyé poché ankô
I ka vwè olyé sé kôd, sé onlo sèpan ki ka maré
zanrigné.

Yo bizwen raché pat, Antwanik rélé :
- Ka-w yé ? ka mwen fè ba-w ?
- Pityé : sové mwen anba sé mons-lasa !
apwé an ké palé ba'w.

Alô Antwanik roté épé a-y, i ataké sé sèpan-la
I haché douz ansèl kou.

Mé lèwgadé sé bèt-la ka woukolé
i pa pèd tan, i rélé konpagnon a-y
yo a dé haché sèpan, yo haché jistan yo tout mô
ayen paté ka gouyé ! yo té las afôs tyenn tèt èvè sèpan.

é é ! olyé dè zanrigné, yo ka vwè sé on vyékô
flanban nèf ka séré yo lanmen.

I di yo sé on vyé sôsyé ki té modi'y, i fè-y
touné an zanrigné
é sé pa mirak yo sové-y anba sô a-y,
i ké tin onlo pouvwa, i ké fè sa i vlé.

I mandé Antwanik ka i té vlé i fè ba-y
Antwanik di-y :
- Nou sôti lwen lwen lwen papan mwen alagoni ;
on machann-kakwè di pou i sôti la i yé la, fô
pôté môso bwa a lach de Noé bay ki jis si môn
Ararat.

Apwézan nou bizwen on gwo bato pou travèsé lanmè-la.

Vyékô-la di : Eben gason an mwen :
Sé ti afè pou mwen !
I tapé men a-y twa fwa, i fè on jès makak.
Antwanik anki vwè on kalité môso bwa ka floté
anlè é ka vin touvé yo.

Vyékô-la di : Mi, pôté sa alé, é bôn chans.
Lè ou ké rivé, ou ké touvé papa-w ja jis pwan
doubout a-y.

Sé té sa : Antwanik, lè i rivé aka papa-y
i touvé misyé byen dôktè, é lè i touché bwa-la
i vin pli djaka ankô.

I bout :