Gramè Kreyòl Védrine

Emmanuel W. Védrine
 

VÉDRINE, Emmanuel W. 1996. Gramè Kreyòl Védrine . Boston, MA: E. W. Védrine Creole Project. 354 p. [First monolingual grammar ever written in Haitian Creole. It covers the grammatical aspects of the language with a foreword and acknowledgment in English, including a bibliography of 63 sources.

ENDÈKS: advèb, advèb konjonktif, advèb de lye, advèb de manyè, advèb de tan, advèb ki esprime degre, advèb ki esprime 'tan' ak 'nonb', advèb ki itilize ak atik defini, advèb ki modifye atribi, advèb negasyon ak afimasyon, advèb relatif, advèb senp, adyetif, ajan, ajan ansoudin, ajan vizyèl, akayik, aksanfòs, aksangrav, aksantegi, aksyon, aksyon k ap dewoule, aksyon ki t ap dewoule, aktif, alafransèz, an, ane, anekdòt, anfaz, anglisis, antesedan, antonim, apatenans, apozisyon, apwostòf, apwostòf ak tirè, atik, atik defini, atik endefini, atik yo an kreyòl, atik patitif, atribi, ava, avètisman, ayisyanis, bay lòd, bay lè ak espresyon, bèt, bi, bileng, bilengwis, blòf, bouch si, bout fraz, bwa, chanjman kòd, chanjman òtograf, choz, defi, definisyon, degre konparatif, degre konparezon, degre pozitif, degre sipèlatif, demann, devni, diksyonè, Diksyonè Kreyòl Vilsen, distenksyon fonetik, dout, dyalèk, dyalite, dyalòg, efemis, egzajerasyon, ekriti, eksetera, elatriye, eleman vèbal, enperatif, entèjeksyon, entèjeksyon ak fraz ki esprime sèman, entèjeksyon ki itilize ak bèt, entèvyou, entonasyon vwa, èske, esklamasyon, espresyon, estrikti gramatikal, eta, etimoloji, fab, feminen, figi, figi retorik, filoloji, fiti, fòm konplè, fòm kontrakte, fòm kout, fòm pasif, fout, fragman yon konpozisyon, fransizasyon, frap, fraz, fraz advèbyal, fraz apozitif, fraz deklaratif, fraz enperatif, fraz entewogatif, fraz esklamatif, fraz konplè, fraz vèbal, fraz vèbal ak espresyon idyomatik, fraz vèbal ki fonksyone kòm non, fri, gimè, grafèm, gwo mo, ide, idyolèk, idyòm ak lokisyon, inite de baz de panse, ipèbòl, istwa oral, italik, iwoni, jan, jan an kreyòl, jou nan semèn nan, kèk vèb kreyòl ki itilize kòm non, kesyon ak «ki», ka, kopil zewo, kalite, kapital, kategori non, kèk plant nou jwenn, kèk vèb kreyòl ki itilize kòm non, ki, kit... kit, kit se... kit se, kloz, kloz advèbyal, kloz endepandan, kloz nominal, kloz parazit, kloz sibòdone, kondisyon, kondisyon pase, konparezon, konpleman, konjonksyon, konjonksyon koòdone, konjonksyon korelatif, konjonksyon sibòdone, konjonksyon marasa, konotasyon, konparezon, konplemandobjè, konpozisyon, konsèp, konsòn, konsòn nazal, kont ak istwa, kontraksyon, kontinan, koz, kreyòl fransize, kreyòl ekri, kreyòl pale, kreyòl plat, kreyòl rèk, kreyòl santral, kreyòl swa, l a (l a va), laj, lan, lang, langaj imaje, lang ekri, lang pale, lang (sosyal, ekonomik, politik), lavni, lè, leksik, lèt majiskil, literati, literati oral, litòt, lizay, lòd, lòd negatif, lokisyon, lwa fonetik kreyòl, m a (ma va), makè, majiskil, manyè, maskilen, menmsi... oubyen, mèt, metafò, metonimi, mezantant, miniskil, mo, mo deplase, mo prete, mo zouti, mokri, mo marasa, mo tokay, modifyan, modifyan bisilabik, modifyan monosilabik, modifyan polisilabik, moso fraz, monològ, mwa nan ane a, n a (n a va), nan, narasyon, nasyonalite, nazal, nazalizasyon, ni... ni..., nimewo, nimewo kadinal, nimewo òdinal, non, non abstrè, non komen, non konkrè ak non abstrè, non pwòp, nonb, non kolektif, non konkrè, non marasa, non posesif, nòmalizasyon, objè, objè dirèk, objè endirèk, objè yon prepozisyon, òganizasyon ide, omonim, onomatope, oditè, oraliti, oratè, ou kwè..., ou kwè... do..., ou kwè... pa do..., òtograf kreyòl la, paragraf, paragraf deskriptif, paragraf devlopman, paragraf entwodiksyon, paragraf esansyèl, paragraf esplanatwa, paragraf naratif, paragraf konklizyon, pale pwenti, pale an daki, plant, parantèz, pase lòd, pa sèlman... men, pasif, pasyan, pati diskou, pawoli, perifraz, pèsonifikasyon, peyi, pi, pi... ke, pi... ke tout, pi... pase, pi... pase tout, pinga, pliryèl, politès, ponktiyasyon, posesyon, poudi..., poudi... do..., poudi... pa do..., poze kesyon, pral, preferans, prefiks, prepozisyon, prepozisyon ki esprime andwa, prepozisyon ki esprime distans, prepozisyon ki esprime (manyè, koz, orijin), prepozisyon ki esprime tan, prezan, prigad, pwen, pwenvigil, pwendentewogasyon, pwendesklamasyon, pwen sispansyon, pwogresif, pwonon, pwonon anfatik, pwonon endefini, pwonon endefini ki fonksyone kòm sijè, pwonon entewogatif, pwonon pèsonèl, pwonon pèsonèl ak nonb, pwonon posesif, pwonon posesif ak varyasyon, pwonon refleksif, pwonon refleksik ak varyasyon («kò», «kont»), pwonon refleksif ak varyasyon «tèt», pwonon relatif, pwonon relatif ak endefini, pwonon relatif ak varyasyon, pwononsiyasyon, pwovèb, pwovèb sou bèt, rankont de vwayèl, referans, refleksivite, règ gramatikal, rekèt, relasyon resipwosite, retorik, salitasyon, salitasyon ak lizay, sans, se, sèman, semantik, semivwayèl, senk sans yo, sengilye, sentaks, sezon yo, sijè, sijè marasa, silab, si m te... m ta, sinonim, sipozisyon, sirèt, sitasyon, siy, siyifikasyon, son, son ki ra men ki la an kreyòl, souplès, sosyolengwistik, swa... swa, ta, ta ka, tan, tan pase, tanpri, tan prezan, tanperati (tan), t ap (te ap), te, te ka, te konn, tèminezon («en», «en»), tèminezon «èz», ton, tonalite, tirè, ti bouch pwenti, ti lèt, tip de konjonksyon, tit, transkripsyon, twapwen, twonpri, va, varyasyon, varyasyon dyalektal, vèb, vèb entranzitif, vèb kontrakte, vèb kreyòl ki itilize kòm non, vèb marasa, vèb tranzitif, vigil, vil, vwa aktif, vwa pasif, vwayèl, vwayèl bouch-nen, vwayèl nazal, w a (w a va), ya (ya va), ye, yon.

Comments:

"Gramè Kreyòl Védrine may not be an answer to all sociolinguistic questions in Haitian society; rather, it is a document witnesses the existence of the Creole language as a spoken language, a document that can serve as a guide to the native language of all Haitians... I take all my linguistic freedom together with the authority of the Haitian language to write these grammatical theories that I advance in this book. They are not inventions but rather observations of the native speakers. As a guide to the Haitian language, I hope that Gramè Kreyòl Védrine will serve as a source of inspiration to Haitians writing in Creole and for all those working very hard for the total linguistic liberation of the Creole language." (E. W. Védrine)

"Gramè Kreyòl Védrine is a reference tool for everyone writing and learning Creole... I congratulate Emmanuel Védrine for this work. Little by little, the language will shoot buds." (Féquière Vilsaint)

"Gramè Kreyòl Védrine is a rich work filled with a variety of information. Emmanuel Védrine deserves praises for the courage and effort displayed in this great book, which paves the way for the development of our native language. This document answers many challenges that ignorant or so-called educated people used to raise about the language of Haiti. It is an answer to those critics who used to say Creole doesn't have rules, it doesn't have grammar. I am confident that the mentality of everyone who reads this book will change toward a particular appreciation for the Creole language that connects all Haitians." (Jorave Telfort)]

"Gramè Kreyòl Védrine is a great tool deserving of praise, valuable to everyone working in the Creole language, whether in the scientific or literary area. We have been looking for this great tool a long time. That's why I want to raise my voice with other experts in Creole everywhere to ring the bell and say bravo! to the linguist, Emmanuel Védrine," (Keslèbrezo)

"Gramè Kreyòl Védrine , another great accomplishment in the history of the Creole language, will help people to better see and understanding the reality of their native language. This grammar is a tool that's going to open the mind. It's going to play a great role for every Haitian teacher and student..." (Serge Claude Valmé)

(© E. W. Védrine, 1996)

Emmanuel W. Védrine
E. W. VEDRINE CREOLE PROJECT, Inc.
P.O.B. 255962
Dorchester, MA 02125-5110 (U.S)
e_vedrine@hotmail.com, e_vedrine@yahoo.com