Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

krakemanto

RAPÉ LAFONTENN

Ramphastos toco
Toucan Toco, Ramphastos toco. Photo F.P.

Dans le cadre du Printemps des Poètes 2001, KRAKÉMANTÒ a réalisé ce projet d'envergure dans la droite ligne du thème de cette année, "Poèmes à chanter" :

Il  s'agissait de RAPER des textes de Jean de La Fontaine traduits en BOUCHINENGÉTONGO, KALI'NA, KRÉYÒL ou tout autre langue que souhaitait le rapeur. Source des textes Rapé Lafontenn.

logo

Amòrfwazaj:

  • Alfred de Saint-Quentin : créole in Introduction à l'histoire de Cayenne suivi de "Recueil de contes, fables et chansons en créole" par Alfred de Saint-Quentin suivi de "Etude sur la grammaire créole" par Auguste de Saint-Quentin. Antibes, J. Marchand, 1872; réedition, Cayenne, CCEE Région Guyane, 1989; Cayenne.)
  • Enmsi ké Tijé : kréyòl guyanais.
  • Tom Dingiou : busikonde tongo (ou Buchinengétongo, langue des Aluku, Djuka descendants des marron de Guyane et du Surinam; créole à base lexicale anglaise. "Association MAMA BOBI".
  • Alexis Tiouka : kali'na (langue amérindienne des Kali'na).
boule

I fèt sanmdi 31 mars 2001 atè Kamalakuli
(Senloran-Maroni)

Les rapeurs étaient :

SÉLÈKTA - ICE LOVA
MAXI DREADY - MISTER LOVE - RAMIMAN
SUPA SENNSI - TEXAS - TWO FACE

 
  rape

LE POT DE TERRE ET LE POT DE FER
Le pot de fer proposa 
Au pot de terre un voyage. 
Celui-ci s'en excusa, 
Disant qu'il ferait que sage 
De garder le coin du feu, 
Car il lui fallait si peu, 
Si peu, que la moindre chose 
De son débris  serait cause : 
Il n'en reviendrait morceau. 
"Pour vous, dit-il, dont la peau 
Est plus dure que la mienne, 
Je ne vois rien qui vous tienne. 
-Nous vous mettrons à couvert, 
Repartit le pot de fer : 
Si quelque matière dure 
Vous menace d'aventure, 
Entre deux je passerai, 
Et du coup vous sauverai." 
Cette offre le persuade. 
Pot de fer son camarade
Se met droit à ses côtés. 
Mes gens s'en vont à trois pieds,
Clopin-clopant comme ils peuvent, 
L'un contre l'autre jetés 
Au moindre hoquet qu'ils treuvent. 
Le pot de terre en souffre; il n'eut pas fait cent pas 
Que par son compagnon il fut mis en éclats,
Sans qu'il eût lieu de se plaindre .

Ne nous associons qu'avecque nos égaux,
Ou bien il nous faudra craindre 
Le destin d'un de ces pots .

(Jean de La Fontaine, Livre v, Fable 2)

KANNARI KÉ CHOUGYÈ
Oun jou Chougyè trouvé kolè
Di fika la so fouyé ;
Li koumansé ka babyé
Ké Kannari, so konpè ;
Anvan moun di kaz lévé,
Ka di : "Gadé nou mizè !
Nou toujou landan chèrbon,
Landan sann, la lapousyè,
La difé : tousa pa bon.
Chè konpè, annou maron !"

Kannari réponn : "Koumè, 
Ou ka jwé ! Si mo soti,
Mía kasé piti-piti.
Mo lapo fèt ké latè,
Li píka jen pouvé kyenbé ;
Lésé mo la mo koté.
Ou ki dou, sa wòt zafè ;
Ou pati, kouraj ! agyé !"

Chougyè di : "Awa ! Konpè,
Ès momenm pa la ké to
Pou mo défann to lapo ? 
Nía maché toujou tou pròch ;
É si nou kontré ké ròch,
Mía kasé yé ké mo do."

Kannari krè sa, podjab ;
Li soti anba so tab,
Ralé sokò la lari.
Chimen té pabon ; chougyè
Ka marché mangnè-mangnè,
Jouk li kosté Kannari,
Ké kasé tòrnen frifri.

Zòt wè li : lasou latè,
Kan moun anvi fè zafè,
Si li benzwen konpangné,
Fo li pran so galité ;
Sankwè li wa gen mizè,
É toujou lía rivé li
Sa ki rivé Kannari.

(Alfred de Saint-Quentin)

PATU ANGA BOKETI
Wan dey, Patu ati ben boon.
Fu di ala yuu ten a e du.
A bigin tembe a osu gi boketi.
Fosi a opo na amaka 
A taki ìYu si dwengi !
Ala yuu ten, u de ini koofaya,
Ini asisi, na ini doti,
Na ini faya, ala sani de,
De wan dwengi
Baala mati me u lowe gwe !"
Boketi piki en "Mati, u emeki sipowtu !
Efu mi komoto ya
Den o kisi mi
Bika mi na abi sabi fa fu du
Mi na abi futu fu waka
Me, mi no ligieli
Me, mi tan pii
Yu di de taanga-taanga
Yu sa gwe fu yu, yu !"
Patu taki en "Me u gwe mati
Y si me de anga yu
Mi taygi a na de fu yu feele ?
Wi o waka taa wan a taa wan se
Yu no abi fu feele
Boketi biibi en, a pikin didibii,
A komoto a tafaa ondo
Neen, a ali en go te a sitaati
A sani ben taygi
Patu ben e taki te
A ben man gwe
Neen, den kisi en
U mu sabi bun
Na ini a goontapu ya,
Te yu o wani du wan sani,
Efu yu abi fanowdu fu wan mati,
Efu wani duu moo sa yu man,
Yu o fii banowtu
Ala ten, a o kon
Eke du fu Boketi

(Tom Dingiou)

BOUTÉY LABYÈR KÉ KANNÈT KOKA
Kannèt koka doumandé boutéy labyèr
Pou yé alé voyé yékò monté.
Boutéy labyèr di non mèrsi
Zafè boujé pa té pou li
I miyò rété annan frijidè
Pas a pa ti malè
Té ka véyé'y, roun ti anyen
Té pouvé pété so ren.
- "Alé, pa pédi ou tan, monfi,
  Ou rèd drèt kou grenn mouben.
- Mo ké véyé asou'w
  Pa enkyété oukò monfi,
  Si roun bagaj vini obò'w
  Mo ké la pou mo baré li."
Boutéy labyèr, so lidé chanjé,
Ké Kannèt Koka, li ké alé.
Bra annan bra yé ka roulé
Ka balansé, ka trilbiché.
A pa dé ti soufri Boutéy labyèr ka soufri.
Yé pokò menm dépasé lapòrt lakwizin
Mo pa savé sa ki rivé,
Kannèt Koka tchoké li, Boutéy labyèr pété
Anvan li mnmm réyalizé.

Moun-yan, si zòt lé kanmarad,
Panga chwézi moun menm larjèr.
Chonjé sa ki rivé Boutéy labyèr....

(Enmsi ké Tijé)

 
rape

LE CORBEAU ET LE RENARD
Maître corbeau, sur un arbre perché,
Tenait en son bec un fromage. 
Maître renard par l'odeur alléché,
Lui tint à peu près ce langage : 
"Et bonjour Monsieur du Corbeau.
Que vous êtes joli! que vous me semblez beau! 
Sans mentir, si votre ramage 
Se rapporte à votre plumage,
Vous êtes le phénix des hôtes de ces bois"
A ces mots le corbeau ne se sent pas de joie;
Et pour montrer sa belle voix,
Il ouvre un large bec laisse tomber sa proie. 
Le renard s'en saisit et dit: "Mon bon Monsieur,
Apprenez que tout flatteur
Vit aux dépens de celui qui l'écoute:
Cette leçon vaut bien un fromage sans doute."
Le corbeau honteux et confus
Jura mais un peu tard , qu'on ne l'y prendrait plus.

(Jean de La Fontaine, Livre I, Fable 2)

KAABU-DAGU ANGA DYONKOO
Kaabu-Dagu ben waka
Neen, a miti anga Dyonkoo
Neen a gi Dyonko odi :
"U weki baa !
Di mi e waka kon a yu
Na fu mi si sama, na yu.
A na pikin moy yu moy,
Luku mi no kon sabi yu moo

"Den wiwii fu yu baaka ye
Mi e foondo, di yu koni so
Den wiwii fu yu ben mu weti,
Ala fasi, yu na moo kofuliki
Meti fu u konde, yu e singi moy tu.

Di Dyonkoo yee den gafa
Di den gafa en.
Neen, a bigin opo mofu.
Neen, a e poolo te.
Neen, a e soli Kaabu-Dagu
Fa a sabi singi.
A opo en mofu bigi te
A meti di ben de na ini en mofu kon kay.

Kaabu-Dagu fanga en sani
Neen, a nyan a pisi meti
Neen, Kaabu-Dagu taygi Dyonkoo
"Sa yu e luku so !
Den sama di koni den no
e kori den so wan fasi ?"

"Di mi gafa yu so 
Na so-so fu ben
Koli yu ?"
Yu ati no mu boon,
Baa Dyonkoo.
A pisi meti fu yu
O de wan bun sani gi mi.

(Tom Dingiou)

CHYEN-KRABYÉ KÉ KROMOU
Oun jou, mouché Kromou, planté lasou bardo,
Té louvri so dé zèl pou li chofé so do ;
Konpè-la té soti vòlò lasou laplas,
Pou li kyenbé so kyò oun bi fromaj-patgra.

 Kouté bonbon, tralala !
  Kouté bonbon, tralala !
  Kouté bonbon mo dolo-la, tralala !

Oun chyen-krabyé, jou-la, té ka lachas bò-la,
San li pa té kyenbé oun michan kalicha.
Chank koupé tout so nen, zwit blésé tout so pat,
Krab plimé so lakyo, sanblé oun lakyo-rat.

 Kouté bonbon, tralala !

Lò li gadé Kromou, a la jalou pran li :
"Wi ! diti, mo ounso gangnen malò jodi !
Parsou la, ké vant plen, gen fromaj laso bèk,
Mo, ké tout fen mo fen, mo ké bwè dilo sèk."
  Kouté bonbon, ..........................

Ké so lè bonvalè, mo chyen-krabyé vansé,
Atò li di kromou : "Bonjou, mo chè mouché !
Ay ! Si mo ka proché, sa pou mo gadé ou,
Afòs mo wè ou bèl, mo pa krè sa kromou."
  Kouté ..........................

"Ou plim-yé, mannyè nwè, mo pa tro sé kouman,
Ou gangnen léspri tròp, yé té divèt larjan ;
Sa ou ki sa kaptenn landan tout nou péyi
Ankò yé di konsa ou ka chanté fini."
  Kouté ..........................

Lò Kromou, tandé sa, li gonflé so jabo,
Li ka fè so vanté, ka drésé so lakyo,
É pou li montré chyen, kouman li sé chanté,
Li louvri so bèk gran, jouk so fromaj chapé.
  Kouté ..........................

Hip ! mo krabyé volé, li valé li oun kou,
Atò, sa ké ari li pran ka di kromou :
"Kisa to ka gadé ké to lè ki tou sòt ?
Ès moun ki gen léspri, vòlò li koté zòt ?"
  Kouté ..........................

"Si moun fè bonvalè ké twè, di tout fason
Sa té pou té pran twè méné la dilo fon ;
To pa gen pou kolè, mochè Konpè Krobo,
To vyé chikèt fromaj wa péyé mo dolo."
  Kouté ..........................

Lò Krobo tandé sa, li rélé : "Mé palò !
Chyen-Krabyé di jodi, gadé kouman yé mantò ! 
Si moun di mo, mo bèl, atò-la mo wa pè,
Mo píka janmen kouté !... ankò mo sé sa vrè."
  Kouté ..........................

(Alfred de Saint-Quentin)

KROBO KÉ CHYEN
Konpè Krobo té la ka tchenbétchò roun gran pakou,
lò ou wè Konpè Chyen ki té maré kourt
koumansé bay bèl palò:
"-Yép ! sayfè Konpè Krobo
Mo ka wè ou bèk  pa mol
Ou pa ka fè ròl
Konpè, fout ou kòsto!
Lavérité, si ou ka kolé
Menm fason ou ka bèkté,
Ou sa roun dòkò ès-volaj !"
Mésyé, a pa ti kontan Konpè Krobo kontan!
I santi i té ké mété so dane a la blanni si i té gen dan
É annan tout so chalèr, pakou-a pati an vwayaj.
Konpè Chyen renk volé asou li épi i di : "sakré tèbè,
A  mèrs voras moun ka randé yé flatè,
Pa kouté tousa yé diíw!
Mo gangnen li, mé lison a pé sèrviíw."
Konpè Krobo  pa pran'y!
Mé rounòt lè, ou pouvé di i ké véyé so dan.

(Enmsi ké Tijé)

KULUM+ NAGA KALAPUTAK+
Kulum+ owi wewe tupo
  T+potal+ ta talepal+ apoiyan
  Kalaputak+ elepal+ ipopol+ poko k+nkano elo wala :
  "Eh, +ne wala pole kulum+ !
  piko me melo mana,
  Ilupu me melo mana,
  Enapikapa wa
  Ilupu me melo kanea
  Ayapolil+ melo ilupa man senea
  Iyekelo molo wala ayata potosu
  Tonolo melo amolo mana. "
  Molo etapo melo Kulum+ tawapole man melo
  T+kok+ etato me
  T+potal+ etapulu makano
  Kalaputak+ elepal+mpo womal+ ap+iyan.
  Ilompo k+nkano elo wala :
  "Pam+ ! Yenapil+ poko t+po loten suma mam+kae. "
  Kulum+ wep+i ikopo k+nkano yapoi panolo maika ke.

(Alexis Tiouka; version provisoire)

rape
LA CIGALE ET LA FOURMI
La cigale, ayant chanté
Tout l'été, 
Se trouva fort dépourvue
Quand la bise fut venue. 
Pas un seul petit morceau 
De mouche ou de vermisseau 
Elle alla crier famine
Chez la fourmi sa voisine, 
La priant de lui prêter 
Quelque grain pour subsister 
Jusqu'à la saison nouvelle 
"Je vous paierai, lui dit-elle, 
Avant l'oût, foi d'animal,
Intérêt et principal." 
La fourmi n'est pas prêteuse ; 
C'est là son moindre défaut. 
"Que faisiez-vous au temps chaud ? 
Dit-elle à cette emprunteuse. 
Nuit et jour à tout venant 
Je chantais, ne vous déplaise. 
- Vous chantiez ? j'en suis fort aise. 
Eh bien : dansez maintenant."

(Jean de La Fontaine, Livre v, Fable 2)

TYEN-TYEN ANGA MILA 
Tyen-tyen ben singi na dey ten te 
A no ben denki fu wooko en goon. 
Neen, a goon fu en, 
Ben kon lay anga busi. 
Bika, ala ten a busi ben kon goo bigi te 
Na ini a goon fu en. 
Angri ben kiri a Tyen-tyen te! 
Neen Tyen-tyen go begi Mila afu kwaka fu a nyan 

Mila aliki en so moy te
Neen, Mila piki en : "sa yu ben e du, di mi ben wooko a Tyen-tyen" 
Tyen-tyen taki : "mi ben e singi" 
Mila piki en : "Oo ! yu ben e singi 
o ! efu yu ben e singi ! yu sa dansi tu !"
 

(Tom Dingiou)

KRIKÈT KÉ FRONMI
Krikèt rété ka chanté pannan tout vakans-yan.
Lò ou wè lapli vini
I pa té rété anyen.
Pa menm roun timoso mouch oben vètè.
Alò, i alé pléré-mizè koté vwézin fronmi 
pou i té sa trapé déztrwa ti grenn pou tchenbé tibi...
I di li : "mo ké baíw soumaké koumè,
Anvan vakans viré,
Ou pouvé konté asou mo.
Mo ké viré baíw tout sa mo divèt
É menm tibi plis." 
Men Fronmi chis kou pétròl...
Tout moun savé sa.
I pa kontan bay moun so bagaj.
"-Kisa ou di ou té ka fè pannan vakans-yan ?"
"-Lannwit kou lajòrnen,
A chanté mo té ka chanté, monfi !"
"-A chanté ou té ka chanté?
Sa a pa zafè oukò!
Enben alé soukwé ou gogo atò!"

(Enmsi ké Tijé)

YELIYELI NAGA WEN+KOSI
Ilom+ta yeliyeli t+waleta,
  Konopo tunapo melo lume kanayan.
  Am+ payo wat+ welewele misokoloi elepal+ me
  Epataima k+n+san wen+kosi wa tapol+kono,
  Alepa poko konotulupoyan t+lomp+l+ po nan mon+ ilom+ wanom+n
  Kapematake k+nkano yeliyeli :
  " Mon+ ilom+ wapolo itupo melo. "
  Wen+kosi amope man ;
  Emel+ te la1a molo nan.
  " Ot+ ko mikap+i asimpe ata ? "
  K+nkano moko payitapan wa.
  " Ot+ ko mikap+i ko1ko naga kulita ? "
  " Waletakon ayapokupe wat+ nan. "
  "Awaletakon ? Ilupa man ! Iloke elome te ayuwako!"

(Alexis Tiouka)

SIGAL KÉ FRONMI
Afòs Sigal chanté tan di botan,
Li pa chonjé travay, so bati sa gnanman.
Sèk, lò lapli vini a lafen baré li ;
Pou prété moso kwak líalé trouvé fronmi.

Fronmi kouté bonbon, atò di li : "Koumè,
Tout-tan mo ka travay kisa to té ka fè ?
-Sò, mo té ka chanté ! -A! to té ka chanté !
Atò la, chè koumè, to byen pouvé dansé !"

(Alfred de Saint-Quentin)

rape
LA GRENOUILLE QUI VEUT SE FAIRE
AUSSI GROSSE QUE LE BOEUF

Une grenouille vit un boeuf 
Qui lui sembla de belle taille. 
Elle, qui n'était pas grosse en tout comme un oeuf, 
Envieuse, s'étend, et s'enfle et se travaille, 
Pour égaler l'animal en grosseur, 
Disant: "Regardez bien, ma soeur; 
Est-ce assez ? dites-moi: n'y suis-je point encore ? 
Nenni.- M'y voici donc ? -Point du tout. M'y voilà ?
-Vous n'en approchez point."La chétive pécore 
S'enfla si bien qu'elle creva. 

Le monde est plein de gens qui ne sont pas plus sages.
Tout bourgeois veut bâtir comme les grands seigneurs,
Tout prince a des ambassadeurs, 
Tout marquis veut avoir des pages .

(Jean de La Fontaine Livre I, Fable 3)

KRAPO KI TÉ LÉ VINI GRO PASÉ BÉF
Jalouzi a pa roun bon zafè
Sa ki bon pou to konpè
Pouvé poté pou to, malè!

A sa Krapo pa konprann
Ki fè l' annan lanfè désann.

Krapo ki té gra kou 'n tisouri,
Kontré ké béf Korosoni.

Kou i té lé tou sa i wè
Krapo désidé pran moso grosèr.

I gonflé sokò, doumandé Konpè
Gadé si i gra memm mannyè.

"- É! Padna!
Sa to ka di di sa?
Ès Mo vini asé gra?"

"- Han Han! Pa rété la!"

"- Viré gadé, souplé.
  Mo byen maté?"

"- Awa, pyès!"

Krapo vini tèlman gro
Ki pété so lapo
Epi i frifri ti moso.

(Enmsi ké Tijé)

AFEYMANA BEN WANI BIGI MOO KAW 
Dyalusu a na wan bun sani
A kan tyali ogi gi yu
San di bun gi mati
Kon tyali ogi gi yu 
Na a sani de,
Baa Afeymana no fustan.
Na sayde me, A feymana de a ini sowtu sani de
Afeyman ben bigi
Eke wan moysi-moysi
A ben miti anga wan kaw fu kawkonde
A ben wani ala sani,
A ben wani ala sani di a ben e si
Afeymana ben bigi soopo en seefi

A soopote
Neen, a taki kaw
"Luku fa mi bigi eke yu !"
"Na a sani de, yu e taki
efu mi bigi eke yu"
"Yu e denki so !"
"Yu no mu denki !"
"Da yu luku mi pikinso
Yu si fu mi goo moy ?"
Na so yu e membe
Afeymana du sani
Anga sikin te.
A ben kon soopo te.
Neen, a kon basi.

(Tom Dingiou)

PILIKALA T+WAIYE SE MAN POTOPO ME PAKA WALA
Owi pilikala paka eneyan potome pole.
  Ipuma t+waiye ke, tamelo loten kanayan potome t+waiko me,
  Paka eneke t+waiko me,
  K+nkano : "Wawa kaneko potome waya wepuya potosu me waiko me ?"
  Paka keneyusan : "Kiwiliko nolo mana."
  Pilikala melo tuwemata man potome melo ilompo asekeleko t+wepuka man.

 Elo amano ta p+ime suma kawo melo tupupo alol+ se man ilompo molo wala kan+
  man.

(Alexis Tiouka)

 
rape
LE LIÈVRE ET LA TORTUE
Rien ne sert de courir; il faut partir à point :
Le lièvre et la tortue en sont un témoignage.
  "Gageons, dit celle-ci, que vous n'atteindrez point
Sitôt que moi ce but. - Sitôt? Etes-vous sage ?
  Repartit l'animal léger :
Ma commère, il vous faut purger 
  Avec quatre grains d'ellébore. 
- Sage ou non, je parie encore."
Ainsi fut fait; et de tous deux
On mit près du but les enjeux :
Savoir quoi, ce n'est pas l'affaire,
Ni de quel juge l'on convint.
Notre lièvre n'avait que quatre pas à faire,
J'entends de ceux qu'il fait lorsque, prêt d'être atteint,
Il s'éloigne des chiens, les renvoie aux calendes, 
Et leur fait arpenter les landes.
Ayant, dis-je, du temps de reste pour brouter,
Pour dormir et pour écouter
D'où vient le vent, il laisse la tortue
Aller son train de sénateur.
Elle part, elle s'évertue,
  Elle se hâte avec lenteur.
Lui cependant méprise une telle victoire,
Tient la gageure à  peu de gloire,
Croit qu'il y a de son honneur
De partir tard. Il broute, il se repose,
Il s'amuse à toute autre chose
Qu'à la gageure. A la fin, quand il vit
Que l'autre touchait presque au bout de la carrière, 
Il partit comme un trait; mais les élans qu'il fit
Furent vains : la tortue arriva la première.
"Eh bien! lui cria-t-elle, avais-je pas raison ?
De quoi vous sert votre vitesse ?
Moi l'emporter! et que serait-ce
Si vous portiez une maison ?"
 

(Jean de La Fontaine, Livre VI, Fable 10)

KONPÈ TOTI KÉ KONPÈ LAPEN
A pa tou di kouri... fodré ou pati bonnò!
Konpè Lapen ké Konpè Toti ké fè zòt konprann sa.
Konpè Toti di Konpè Lapen : mo ka paryé sa ou lé,
Mo ka rivé anvan ou annan tèt mòrn-an.Kisa?
Konpè Lapen fouté Konpè Toti roun kout twazé!
Monfi, ou fouben an mitan tèt!
Konpè Lapen,mo diíw mo ka paryé.
Sa yé di a fèt
Mété yékò an pozisyon
Yé paré pou pati an zayonn.
Sa pa té anyen pou Konpè Lapen
Ki té gen labitid ké chyen.
Lò yé krè yé trapé misyé
I ja garé yé annan radjé.
Vitès tan mo gen,
Mo sé pouvé gadé trwa film latélé
Épi fè roun ti Monopoly.
I kité Konpè Toti pati so ti pati
Konpè Toti ka bay balan, ka souflé,
Mé jou-a Bondjé bay moun balan, 
Konpè Toti pa té o pronmyé plan.
Konpè Lapen byen sanfouté
Sa paryé-a a té enbésilité
É pou pésonn  pa ari li
I ka kité Konpè Toti alé piti-piti.
I sèrfé asou òrdinatèr
  Jwé Pléyèstéchyonn, sa paryé-a a té ti afèr!
É é! Lò i fini wè ki Toti-a
Té ja près rivé annan tèt mòrn-an
I mété kouri atè men malò pou li
Konpè Toti rivé anvan li.
"Enben konpè, mo pa té gangnen rézon?
Poukisa yé baíw rounlo balan konran, vakabon?
Ou pa ronté a mo ki gangnen!
Aléwè  si ou té gen roun kaz asou ou ren !
Gidi-gidi pa ka maré pagra

(Enmsi ké Tijé)

BAALA KONKONI ANGA BAALA KOO
Konkoni ben miti anga Koo
Konkoni anga koo ben sitee,
sama fosi ben o doo na mungotapu.
Koo taygi Konkoni :  "koí u sitee, 
Me u si, sama o doo fosi taa wan, 
Na a mungotapu !"

Konkoni luku Koo, wan ogii ay.
Den tu man seki ana.
Neen, den tu man kon seeka,
fu lon a lon.

Konkoni taki : "a sani de ! 
A wan so-so sani gi mi ! Konkoni !
Mi ! di gwenti lon gwe fika dagu !"
Fu  Konkoni denki, en gaw.

Koo, no e sipan, en sabi taki
Anga en saafi-saafi waka, a o doo namo.

Konkoni taki : "Koo ! yu sa go a fesi ! mi no abi toobi anga yu !"
Ma, Konkoni ben féégete taki 
a ben gi Koo lun tumusi.

A ten di Konkoni kon denki en seefi.
A ben lati gi en kaba.
Bika, Koo ben doo na Mungotapu kaba.
Koo ben doo langa ten kaba na Mungotapu.
Koo taygi Konkoni taki : "yu si, mi ben abi leti ! 
yu no abi seen ! mi doo fosi yu, mi wini yu !
Efu mi ben abi wan osu na mi baka no !"
Nongo "Gaw-gaw bun, ma, saafi-saafi buntu."

(Tom Dingiou)

smile

Potomitan remercie Krakémantò pour nous avoir permis de publier ces fables de Jean de La Fontaine et leurs traductions.

Viré monté