a
Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 829

Matinik Mervey dan le Mond

17. Juillet 2020

Jid

Matinik Mervey dan le Mond

Pak Natirel Matinik ka fè moun Matinik dékouvè péyi-a. Epi zafè ankazaj-la, memsi Estanislas moli, moun pa djè anvi vwayajé. Eben Pak Natirel Matinik ka propozé tout an pogram ki koumansé sanmdi pasé épi mizisien matinik Chato Dibik.

Asou pliziè koté, Mézon la mangrov oben pabò Senpiè nou ké pé maché, fè an won asou lanmè épi kayak pou dékouvè mang-lan anlot manniè.

Erezdibonnè nou ni an bel nati pou pofité, pas pa asou anvil sé jou-tala sa cho toubannman. Apré anlot déboulònman istati, kou-tala sé ann ansien avoka, nou pa pli sav si sé pas i pa défann moun an gou sé moun lan ki fè sa-a. Antouléka i ka trennen atè kon tjek vié kakachien. An komersan, nou pa sav si yo té ka kriyé’y chin, mé i ped ta’y-la. Gwo lajounen i trapé pliziè bal poulemoman pèsonn pa sav pou poutji. Es sé an poudjol i trapé, es i kouyonnen an moun pou vann an vié bagay bay? Nou pa sav!

Manmay péyi nou an bel annou pofité, pou talè nou pa abandoné’y ba dot kisa pofité alaplas nou. Déja jénes nou ka foukan pas nou pa ni travay ba-yo. Vié moun nou pa ni fanmiy yo isi, anlo lotbò. Anlo adan mézon ritret é pa djè ni plas lè sé pa péyé lafanmiy pa sa péyé ba yo.

Nou ni kanmenm tousa ki fo pou pasé pou nou pasé bon vakans. Menmsi pa ni Touw siklis oben Touw Yol lanné-tala akondi Pipo, pa bizwen alé ayè pou nou pasé bon tan. Ant Gran-Riviè ek Sentàn nou ni asé pou nou pasè bel moman an péyi-a. Sanmdi magré lapli-a té ni an lafwa plant pou montré nou sa nou ni an péyi-a. Rimed razié, mé plant ek fwi ka fè chien anba piébwa.

Péyi-a bel manmay annou pofité, vréman,vréman Matinik sé an Mervey dan le Mond mé es nou okouran?

Jid

Bel poveb kréyol 569

«Menmsi nen’w pouri ou pa ka raché’y ».

*

Sommaire Kréyolad

 Viré monté