Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 1117

8 mas, Jounen Entènasional dwa Fanm

06.03.2026

Jid

Acacia dealbata

Acacia dealbata (mimosa), importé de l'Australie par Thomas Cook, le mimosa est le symbole
de la journée internationale pour les droits des femmes en Italie, en Suisse et d'autres pays. Photo Francesca Palli.

Jounnen Entènasional dwa Fanm, manmay chonjé sé jou fanm ka lité oliwon latè pou yo sa rikonnet dwa-yo.

Dwa fòmasion

Matinik 4 fanm asou 10 ni diplom sipériè kont 3 nonm asou 10. Yo ni plis diplom pasé nonm es yo ni plis travay?

Plas dan lantoupriz

Anpami sé gwo chef-la, ni mwens fanm ki nonm.

Salè

Lè yo ka fè menm travay gwo-chef la, sé fanm-lan ka touché mwens lajan pasé nonm.

Tan travay

Ni plis madanm ka travay lanmotjé tan pasé nonm.

Fanmiy

Ni plis madanm ki an tet fanmiy pasé nonm, padavwa anlo ka otjipé di ich-yo tousel. 4 % nonm selman adan kanman-tala. Anlo fanm nan asosiasion féminis ka djoubaté pou ranjé kondision lavi fanm. Lè nou ka gadé adan zafè transpò-a, sé yo ka pran plis fè pou déplasé. Sé boug-la pengad, zot pa trapé pies bok kon an konpè Adjilbè lanné pasé. Misié té pòté an boutjé flè i genyen bien chè, ba madanm-li. Fanm-lan pran boutjé-a ek i lapidé mon boug épi sé flè a:

— Jòdi sé pa fet fanm, sé Jounen Entènasional dwa Fanm!

Dépi sa misié pa ka brennen lè i tann palé di dat 8 mas. Pétet fok mandé to: es sé jenn fanm-lan ké angajé kò-yo asou lis mè? Sé jou-tala ni éleksion, pa djè ni anlo fanm éti pozé kandida-yo. Es fodra fè lis yenki fanm pou sa chanjé ?

Antouléka adan kilti-a, pa koté lanmézon bèlè, ni fanm bel vwa ka sanblé pou fè yo tann soufrans-yo nan lavi touléjou.

Konpè Adjilbè-a ka mandé: Es limenm pé mobilizé le 8 mas? Es i pé ké trapé anlot bok ankò?

Si zot sav fè di mwen!

Jid

Not pou konprann

  1. 8 mars, Journée Internationale pour les droits des femmes, n’est pas une fête pour la femme mais bien une journée de lutte.

Bel poveb kréyol 825

«Bon nonm pa ka twouvé bon fanm».

*

Sommaire Kréyolad

 Viré monté