Kaz | Enfo | Ayiti | Litérati | KAPES | Kont | Fowòm | Lyannaj | Pwèm | Plan |
Accueil | Actualité | Haïti | Bibliographie | CAPES | Contes | Forum | Liens | Poèmes | Sommaire |
KREYOLAD 1075 Lakilti an banbanm 16.05.2025 Saint-Pierre et son volcan source de microséismes. Photo Francesca Palli. |
Lakilti an grev dépi dé simenn Fodfrans, Téyat minisipal épi SERMAC fèmen. Swasanndis moun sispann travay, yo té ké ni poblem épi ladireksion. Anlo moun ka mandé: Es ké ni Festival Lavil Fodfrans lanné-tala?
Zam ka fè siwawa
Gwo dimanch bonmaten, twa boug ped ta yo a anba bal dret atè Fodfrans. Didjé ki pa enmen ladjè mandé Léta soukou pou tout lo kout fizi-tala dit. Dépi koumansman lanné-a nef moun ja enskri asou lis lé défen. Didjé ka mandé pou twouvé an manniè pou ich péyi-a pa disparet konsa ek zam sispann tjé moun.
Lendi lamenm Lapréfekti épi Lavil Fodfrans fè an sanblé pou yo pran pliziè désizion pou rivé a bout «chok ensipowtab-tala». Moun pa ka santi yo ni lasékirité sé jou-tala.
Lamontàn Pelé ka brennen
Es sé pas nou an mé?
Antouléka montàn-la pa ka sispann brennen Lobsèvatwa ka véyé o gren. I ja anréjistré pasé 130 ti-tranbmanntè jik an fon’y. Mé nou pa kon an 1902 éti moun pa té asé véyatif asou sin i té ba avan i déblozé.
25èm Konvwa pou Réparasion
Dimanch Konvwa pou réparasion pati dépi Sentàn pou rivé Préchè le 22 mé, pli bel dat. I pou fè liwon ek pasé dan pliziè komin. Dépi 25 lanné Komité-a lé fè moun chonjé fok réparé krim fet dan listwa an tan lestravay épi la Kolonizasion. Ni tout an pogram chak jou é Konvwa-a pou pasé kontel: Andarlé,Wobè, Marigo, Baspwent,Mon-Wouj ek Préchè.Pandan tout londjè chimen-an Group Défoulman ké ba yo kadans pou ankourajé-yo.
Jid
Not pou konprann
- 3 homicides en pleine journée ont créé un choc dans la population Foyalaise.
- Didier Laguerre le maire interpellé le préfet qui tout de suite convoqué une rencontre.
- L’OVSM (L’observatoire Volcanologique et Sismologique de la Martinique) a constaté la survenue de plus d’une centaine de microséismes.
Bel poveb kréyol 799
«Sa ki ni mayi déwò ka véyé lapli».
*