Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

Contes créoles

Jodi-jou zandoli ka mangé mouches

Serge Restog

La gorge serrée, le ventre creux, poèmes, Paris, Les paragraphes littéraires de Paris, 1981, 127 p., ISBN: 2-903843-01-5 pp. 108-110 Juillet 1976.

Zandoli : Anolis mormoratus

Zandoli, Anolis mormoratus. Photo F.Palli

An temps-long-temps mouche épi zandoli té bon zig. Toujou ensen-me con dé bon zan-mi, yon-ne pas té ka quitté l’autt. Yo té ka partagé toutt bagaille. Dépi yon-ne té trappé an vive, prèmié bagaille i té ka fait, cété mété ti-brin an-lè côté ba compè-i.

Lé souè, yo tout lé dé té ka dômi en bas min-me fèille-là, zaffai-a té ka maché, ou té ké dit madanme épi missié. Mé Bon-Dié té là aussi té ka ouè tout ça ki té ka passé con nous min-me. An jou, i dit ki ça pas pou rété con-ça, i fauk béni conmèce ta-là. Lhè zandoli ten-ne ça, au début i pas té trop chaud, pace manzè mouche té trè gentille, épi… ti brin volage épi facile. Pou compè zandoli, lhè cété pou bénéficier di hardiesse-li, ça té bon, épi i pas té ain-main rété tout sèl dé fois; ça bien bon lhè ou ni an moune pou palé épi-ou. An lot fois, maitt zandoli pas té min-me intchété cô-i rouvè zié-i lé matins pou allé chèché mangé, i té ka rété en bas fèille-li ka fénéantisé, i ja save manzè mouche là ka veillé zaffai-i ba-i.

Manzè mouche, li, té bien interressé pou zaffai maié-a, mé i ka songé zandoli bien comparéson, aristocrate, linge-li toujou bien mété, pas ka douboutt bô la-ri ka palé n’impôtt ki mome. Cé an nhon-me ki bon an moment-i, mé ki té ni an mauvé, mauvé caractè, lhè crise faché-a té prend-i. I té ka gonflé majole-li épi i té pé mô con ayin adans an faché.

Ça vré, lhè i té ka faché, manzè mouche té ka pè, i té ka pè, i té ka vini blin-me. An jou compè zandoli décidé cô-i pou mandé manzè mouche maié. I songé i lasse rété tout sèl, avant i té con-naitt mouche i té ka ennuyé cô-i tout ban-nement, alôs, i fini pas déclaré cô-i. Cé ça manzè mouche té ka mandé. I profité pou carré cô-i, pou fait presse.

— Moin manzè mouche, moin maié épi an moune aristocrate, mauvé sijet, jaloux, agoulou, con zandoli; an-an, an-an, ça ka-i fait mauvé zaffait. Moin cé fan-me libb, moin libb, moin pas ni compte pou ren-ne pèssonne.

Zandoli pas lé compren-ne ça ki passé-a, i étonné, i crié an-lè ça, i mandé ki man-niè ça, ça pas possible, ça pas possible, foutt fi-a en bas, fi-a ka sérré an haine con ça an lè tchè-i, cé macaqu’ri, cé grillin i té ka grillin ba moin. Eh ! bin, eh ! bin, ki man-niè moin fait pou vive tout ça temps épi an sèpent.

Zandoli coumencé faché encô pliss, lhè i ka ouè ki cé li ki allé fait la dimande, épi fan-me-là rifisé, fan-me-là fait-i rhonte. I dit ça pas possible ki an bagaille con ça rivé-i, an bougg con-i ki si douètt dans zaffai-i épi ki difficile. I chèché manzè mouche tout patout pou i traité cô-i ba-i, i fini pa trouvé-i bô caille manzè mouche an miel, ka éssayé dévergondé-i; an fi ki si sérièse, si travaillèse.

Bien faché, épi l’orguèil-li ka travail-li, compè zandoli tchimbé mouche, i ba-i, i ba-i, i môdé-i, i pichonnin-i, i ba-i coutt pieds, la rage dans cô-i i an-nous valé-i flap !!! Dépi jou ta-là zandoli tchimbé mouche en rancune, épi i trouvé ki ça té bon, ou ouè zandoli ka valé mouche. Morale conte ta-là cé «Lhè ou ouè ménage ka maché, pas allé chèché béni-i »…

Viré monté